Aj zo skúšky sa dá vyletieť bez potupy

Tieto skúsenosti mali aj ostatní spolužiaci ( samozrejme sa našli aj výnimky ) a často sa stalo, že sice daná osoba skúšku spravila, ale z dverí vychádzali úplne zničení a potupení.Aj ja som si často vypočula nie práve najpríjemnejšie výroky na moju adresu typu - že sa predsa jedná o univerzitu uznávanú na celom svete a ja na nej nemám čo hľadať, že to čo tvrdím určite nie je pravda, lebo už od čias komunistov bola farba určitej organely jasne červená a nie červenohnedá. Alebo sa občas stalo, že istej nešťastnej osobe sa pustili do rodičov, keby len vedeli aký obraz im robí ich dieťa a podali aj výroky, že buď sme až tak blbí, alebo sme na pokraji svojich síl, porovnávanie našej prezentácie učiva k študentom ekonómky, alebo žurnalistiky, atď.Posledná skúška zimného semestra mi nevyšla.Ale určite z toho nemôžem vyniť skúšajúceho. Bavil sa so mnou ako s normálnym človekom, keď som niečo povedala zle, nesputil na mňa sériu urážok, iba zvraštil tvár a opravil ma. A na záver dodal, že hold sa budeme musieť vidieť ešte raz a nepovedal mi, aby som už na skúšku radšej ani nechodila. Podal mi ruku, poprial všetko dobré a ja som odtiaľ vyšla s pocitom, že ma ani nevyhodil.Možno to bola moja naivná predstava, ale myslela som si, že nejako takto to bude vyzerať na vysokej škole.Veľa študentov je odradených práve tým arogantným prístupom a uražky na svoju adresu proste neznesú.Chápem, že skúšajúci majú tituly pred menom, za menom a čo-to vo svojom živote už dosiahli. Myslím ale, že viacerým chýba ľudskosť. A možno už zabudli na to, že aj oni pred x-rokmi boli na našom mieste a snažili sa podať čo najlepší výkon.