Cesnakový dych

Ráno vstávam a cítim ho vo svojom dychu. Drhnem si zuby, vyplachujem ústnuo vodou, dávam si extraporciu žuvačiek, ktoré Vám zaručia ľadový dých. A okrem neho aj kýchanie a slzenie očí. O tom v reklame nehovorili.Metro je prepchaté a môj nos upchatý.Nemôžem dýchať, ľudia prepáčte, musím si otvoriť pusu. Neznášam keď idem mhd a niekto mi fučí na krk. A teraz to robím aj ja.Ešte revizor by tu chýbal. Stačilo by fúknuť na neho a mohla by som ísť :)Keď sa po eskalátoroch dostávam hore, vidím, že predsa si tety a ujovia z dopravného podniku urobili akciu na čiernych pasažierov. Podarí sa mi prejsť bez toho, že by ma zastavili. Prestupujem na električku. Zástavka je plná ľudí. Kam všetci idú ? Asi sa niečo stalo, lebo električky idú len smerom dole. Pri pohľade na tú masu ľudí volím radšej cestu pešobusom. Ale tá cesta trvá akosi dlhšie, zvláštne , električkou sa to zdá byť jedným šupom.Nestíham... prestupujem na ďalšie metro. Zase tá istá situácia, márne sa snažím nedýchať ústami, nejde to.Na brigáde sa snažím čo najmenej rozprávať, veď čo si o mne pomyslia...nejaká sedlaňa. Fúkam si nos a vo vreckovke cítim cesnak. Žeby aj z nosa sa mi to vyparovalo ? Koniec brigády, vyžuvala som už toľko žuvačiek, že mám pocit, že som tým žuvaním spálila viac kalórií ako prácou. Idem do piano salonu pozreť kamaráta. Pred vstupom si ešte skontrolujem dych - nič necítim. Roprávame sa a on sa postupne odo mňa vzďaluje a vzďaluje, až je medzi nami dostatočný odstup. Tak žeby predsa ešte stále ? Ale čo, nech si každý myslí čo si myslí, keď mi môžu fučať na krk druhí, tak môžem aj ja. Ja nemôžem za to, že mi tak blbo trávi.A nech si pre mňa za mňa myslia, aj že som sedlaňa. A čo je na tom .