Policajti na zebre...,alebo ako mi to tentokrát prešlo.

Minulý týždeň - utorok som sa ponáhľala na zápočet z toxikologie. A ako to už u mňa býva, aj tentokrát sa mi podarilo zmeškať autobus na metro.V rukách skriptá...vykračovala som si na zastavku, keďže autobus už odišiel , nemala som sa kde ponáhľať. A tu - ajhľa policajti na druhej strane. Myslím, že každému v tom momente došlo, prečo tam stoja.....okrem mňa.Keďže som mala pocit, že tentokrát som to učenie trochu podcenila, čučala som do skript celú noc a celý ten čas na zastavke. Cesta bola podozrivo prázdna. Pár študentov prešlo občas na druhú stranu, ale po prechode - to sa často nestáva. Totižto autobus ide na metro oboma smermi, takže je na dennom poriadku, že to čo skor príde - tam sa zrazu prenáša dav .....ako stádo :)Na druhej strane nestál nik okrem tých policajtov. No tak reku, že mi je už dlho stáť na jednom mieste, vybrala som sa na druhú stranu. Cez cestu..........nie cez prechod, rovno suverénne oproti policajtom. Až vtedy ako som sa k nim blížila mi to došlo...všetky tie toxikologické pojmy mi zatemnili myseľ a ja som nebola schopná rozmýšľať reálne. Vyjasnilo sa mi, ale až keď bolo neskoro...neskoro na to , aby som hodila spiatočku.Myslela som, že ich obídem, akože nič.....bohužiaľ. " Slečna, pojdte k nám. Občanku prosím. Víte proč jsme vás zastavili?"...tak utrúsila niečo v tom zmysle, že asi som mala prejsť cez prechod.....poslušne som mu dala občanku a naivne si myslela, že si ju pozrie a vráti mi ju. A on : " víte že pokuta se pohybuje od 200kč - 1000kč, takže to bude 200kč. Stále som si myslela, že ešte nejako vykľučkujem, že chce len machrovať :)....ale policajtka o hlavu vyššia od neho sa tiež tvárila tak, že ...nemala som šancu u nej na podporu. A tak som vyšla s tým, že idem na skúšku a nevšimla som si ich...proste som z toho celá mimo. A on : " tak mimo vravíte....a na Slovensku nemáte přechody ?"....máme, ale bez uniforiem ( radšej som si to nechala pre seba). " Tak teda 200 korun !" .... a ja že dobre, ale nemám iba 50kč. " Tak teda chcete k tomu aj kladenku, jo ?"..." A nemohli by ste mi to odpustiť ?"..." Odpustit vravíte, ale to ne...to by bylo neférové voči tim ostatním"....karta sa trochu obrátila a začal vyjdenávať on. " A nemáte ani tu stokorunu ?...vidíte - ukázal mi nejaký lístok , kde mal pricviknuté dve tisíckorunáčky ( neviem, či ich vybral naozaj, alebo ich tam mal pripnuté len tak...aby sa mohol popýšiť, koľko už v ten deň vyzbieral...." tady je napsáno, že pokuta musí být nejméne sto korun ." Tak som ukázala peňaženku a v tej chvíli som si nebola istá jej obsahom, ale nesklamala. Možno so všetkými drobnými by som naškrabala tú stovku. A mala som pocit akože sme na jarmoku a vyjednávame, kto dá menej.Tak sme si ešte chvíľu hľadeli do očí, ja som prosíkala, že sa už polepším....a tak ešte niekoľko krát v ruke otočil tu moju občanku....a vrátil mi ju stým , že : příšte slečna Bírová...příšte si vás zapamatám."A tak som sa konečne dostala na zastavku - hanbila som sa ako pes a tí na druhej strane, ktorí mali viac rozumu ako ja, sa mohli na tom dobre baviť.Aj som šťastne došla do školy, aj toxikolu som spravila, aj som ušetrila. :)Ale sa mi dostalo do uší, že v ten deň niektorí nemali to šťastie a museli cvakať.A aké ponaučenie z toho vyplýva ?....treba si všímať, kde stoja policajti a nenosiť pri sebe moc peňazí:)