Sila ukrytá v každom z nás

Tá relácia ako som potom pochopila bola pre ľúdi, ktorí si pripadajú sami a nemajú sa komu vyrozprávať. Pani vyrozprávala svoj príbeh, ktorý bol často prerušovaný plačom a chcela vedieť jedinú vec - prečo ona ako matka musí znášať toľkú bolesť svojich detí a prečo musia tak trpieť . Všetci v jej okolí a lekári jej detí ju obdivujú za jej silu znášať toto všetko.A to isté jej povedali aj v rádiu. No ona to, že je silná nemôže ani počuť. Ako tvrdí, vo svojom vnútri je strašne slabá a nik jej s tým nepomôže. Veľakrát rozmýšľala nad tým, že by ukončila toto svoje trápenie, ale neurobí to. Kvôli deťom. V rádiu jej povedali ešte raz, že ju veľmi obdivujú,zaželali veľa síl a bol koniec relácie.Veľakrát si uvedomujeme svoju obrovskú slabosť a pritom naše okolie nás vníma ako silných, niekedy si berie z nás príklad a občas sa staneme pre niekoho vzorom, ba až hrdinom. Za to, že bojujeme proti nepriazni osudu. Či už je to niekto, kto zápasí z ťažkou chorobou, rodič , ktorý musí znášať pohľad na svoje umierajúce dieťa a pritom sa tváriť aspoň trochu veselo, aby dieťatko nespoznalo strach v jeho očiach, alebo študent, ktorý napriek tomu, že sa mu nedarí a často padá až na samý začiatok , sa zodvihne a bojuje ďalej. Príkladov je určite veľa, stačí sa len porozhlianuť okolo seba.V každom z nás je ukrytá sila, ktorá sa dostáva na povrch vtedy, keď to najmenej čakáme. Keď si vravíme, že horšie už nemôže ani byť a najradšej by sme sa jednoducho vzdali a rezignovali. Niektorí aj rezignujú. No stále je viac tých, ktorí bojujú a my ich za to obdivujeme a často sa tieto osudy ľudí stávajú pre nás ukážkou toho, že tie naše problémy sú oproti problémom druhých nepodstatné a často si nevážime to čo máme. Že môžem vidieť ako vonku sneží, počuť detský smiech, chodiť do školy, učiť sa, že môžem vôbec chodiť....to je len príklad činností, ktoré sú pre nás samozrejmé, ale niektorí ľudia musia bojovať aj za to, aby vôbec mohli otvoriť oči a vnímať tento svet. A bojujú, lebo sú silní, aj keď si to neuvedomujú.