Obyčajná fľaša.

Bola to taká obyčajná plastová fľaša od coca coly. Nikoho nikde , všetci sedeli a fľaša v strede uličky začala svoje predstavenie.Tancovala hore-dole, hladina jej obsahu sa dvíhala a klesala, určite sa uplatňovali nejaké tie fyzikálne zákony. Zastalo metro, zastala aj fľaša. Pohlo sa, pohla sa aj ona. A zrazu sa hŕstka tých znudených pohľadov nasmerovala na ňu. Je to čudné, že niekedy aj úplne obyčajné veci , ako napr. táto fľaša upútajú pozornosť ľudí. Veď kto by si už všímal nejakú poloprázdnu fľašu. Maximálne by do nej niekto kopol, ak by mu stála v strede cesty. Keď ľudia vystupovali, tak ju obchádzali, nik do nej nekopol. Fľaša si urobila prestávku a keď sme sa pohli, pokračovala a kotúľala sa z jednej strany na druhú.Jej púť v metre ale skončila, lebo jedna pani, ktorá bola stelesnená elegencia, dokonalý účes , dokonalý makeup, oblečená ako z katalogu, pristúpila ku fľaši, zohla sa a opatrne ju uchopila medzi dva dokonale nalakované prsty a pravdepodobne naša milá fľaša skončila v smetnom koši.A bolo po všetkom, ľudia sa zase vrátili k svojím otupeným pohľadom a keď im bolo nepríjemné pozerať sa niekomu do tváre, tak sa pozerali dole a robili si štatistiku, kto má aké ponožky, kto má nové topánky , atď.