Wovoka mal víziu o "novej zemi", plnej bizónov a lovnej zveri, očistenej od belochov a obohatenej o zosnulých Indiánskych príbuzných. Dovtedy ale bolo treba žiť v mieri, v láske a predovšetkým tancovať posvätný tanec - Tanec duchov (Ghosts dance). Wovoka - belochmi nazývaný Jack Wilson - ukázal záujemcom aj postup, ako si vyrobiť košeľu, v ktorej bolo treba tancovať. Táto košeľa bola nielen posvätná, ale Indiánsky mesiáš presviedčal svojich veriacich aj o tom, že košeľa odolá guľkám belochov. Toto však nebol primárny cieľ. Všetky črty Tanca duchov totiž boli mierumilovné, boj výslovne zakazovali a veľmi pripomínali kresťanské náboženstvo. Nevedno, či sa Wovoka považoval priamo za Mesiáša - ten mal teraz prísť k Indiánom, veď belosi ho pred dávnymi vekmi odvrhli a ukrižovali a Indiáni mu predsa neublížia.
Tanec duchov mal vyrcholiť na jar 1891, kedy sa mala vízia naplniť, vzniknúť nový raj a všetko staré malo byť prikryté hrubou vrstvou zeme. Lenže k tomu nedošlo. Rezervační agenti začínajú byť nepokojní, vidia sfanatizovaných Indiánov, v noci dunia bubny a školy a kostoly zívajú prázdnotou. Vraj sa schyľuje k ďalšej vojne. Belosi spanikárili, Tanec duchov bol v rezerváciách zakázaný a kruto potlačovaný, zem sa opäť zafarbila krvou a všetko vyvrcholilo zavraždením náčelníka Sediaceho Býka (15.12.1890) a brutálnym masakrom pri Wounded Knee (29.12.1890). Belosi nechceli uveriť, že Indiáni nebudú bojovať a mnohí vojenskí hodnostári hľadali aj príležitosť, ako pomstiť generála Custera a porážku pri Little Big Horne (25.6.1876), ktorú nezahojilo ani dlhých 14 rokov.
Posvätná košeľa opäť nezabrala. Tento fakt však treba vidieť v kontexte vtedajšieho Indiánskeho zmýšľania. Ak mal šaman - často mocnejší, ako náčelník - nejakú víziu a vyslovil proroctvo, tak ak vyšlo, bol oslavovaný a jeho moc sa upevnila. Ak proroctvo nevyšlo, tak proste nevyšlo. Vždy sa našiel dôvod, kvôli ktorému zlyhalo.
Šaman Wovoka predpovedal splnenie vízie na jar 1891 a ktovie, čo by sa stalo, keby belosi nezasiahli. Vízia by sa nenaplnila, Indiáni by sa vrátili k rezervačnému životu, pravidelným biednym prídelom potravín a oblečenia, mnohí by utápali stratu slobody v alkohole a Wovoka by upadol do zabudnutia. Ibaže Wovoka mal víziu v správnom čase a určite ani vo sne nepredvídal jej dôsledky. Väčšina Indiánov bola po smrti a zvyšok živoril roky v rezerváciách, jedine Apači a Siouxi s Čejenmi sa stále úplne nepoddali. Podmienky v rezerváciách boli desivé a boli výbornou pôdou pre víziu Pajutského mesiáša, ktorá sa prériami valila doslova ako lavína. Predovšetkým Siuxi a Čejeni horlivo tancovali, mladí aj starí, muži aj ženy. Tancovalo sa v kruhu, tanečníci sa držali sa ruky a dupali nohami. Niekoľko hypnotizétov obchádzalo tanečníkov a uvádzalo ich do tranzu. Tanec sa často končil úplným vyčerpaním jednotlivcov, tancujúcich niekedy v kuse aj 24 hodín. Tí hovorili o duchovných zážitkoch počas tranzu - stretnutí so zosnulými príbuznými, o zvláštnych obrazoch, o posvätných piesňach. O spomienkach na staré dobré časy, ktoré sú nenávratne preč... Nechcú byť roľníci, nechcú náboženstvo bieleho muža, nechcú železnicu, nechcú... nechcú od belochov nič.
V rezervácii Standing Rock bol vodcom tanca Kopajúci Medveď, tancuje sa aj v rezervácii Pine Rigde, kde sleduje tanečníkov s obavami slávny náčelník Červený Oblak, v rezervácii Rosebud sa tancuje pod vedením šamana Malého Býka. V rezervácii Tongue River tancujú Čejeni. Tancujú aj iné kmene - Komančovia, Kiowovia, Pónyovia či Vraní Indiáni.
Netancovali však všetci. Náčelník Sediaci Býk sa nedávno vrátil z kočovnej show Buffalo Billa, žil pri Grand River v rezervácii Standing Rock a vízii o novej zemi neveril. Stál až príliš pevne nohami na zemi a prežil mnoho zrád od belochov a v poslednom čase aj od vlastného ľudu. Ako skúsený vodca však zavetril príležitosť vrátiť sa k pôvodnému spôsobu života. Indiánskej zeme síce už veľa nezostalo, len oddelené ostrovčeky, belosi si väčšinu podvodnými zmluvami privlastnili, no Býk to chcel aspoň skúsiť. Jeho verný spojenec Šialený Kôň bol však 13 rokov po smrti a Sediaci Býk mal len málo spriaznených duší pre boj. A tak chcel medzi tanečníkmi nájsť nových bojovníkov za staré časy. Aj bizóny sa vytratili, no Býk bol vlastnenec s túžbou po slobode. Kým však stihol niečo podniknúť, rezervačný agent James McLaughlin mal teraz jedinečnú príležitosť, ako sa "spiatočníckemu, intrigánskemu a nepoddajnému" Sediacemu Býkovi pomstiť a definitívne ho zlikvidovať. Nevedno, či McLaughlin plánoval priamo vraždu alebo len chcel poslať náčelníka do väzenia, čo najďalej od Dakoty. Ktovie. Každopádne príslušné úrady vo Washingtone si vyžiadali mená hlavných vodcov Tanca duchov. McLaughlin neváhal a Sediaceho Býka označil za hlavného vodcu "vzbúrencov". Býk samozrejme nemal s tancom nič spoločné, no kolotoč nastávajúcich problémov a vojaci mieriaci do rezervácie sa už nedali zastaviť. V tom čase zostávalo Sediacemu Býkovi už len niekoľko týždňov života...
A Indiánsky mesiáš Wovoka? Zomrel v roku 1932 a dovtedy si prežil svojich pár rokov slávy a ešte dlho po vyvrcholení Tanca duchov bol navštevovaný novinármi a odpovedal na ich otázky "Čo by bolo, keby nedošlo k boju". Boj bol totiž nepovolená súčasť Tanca duchov a podľa Wovoku príčinou, prečo sa vízia nenaplnila.
„Otče, zľutuj sa nado mnou! Plačem od hladu. Nemám čo jesť."
