Komunisti v nás časom cielene budovali závislosť na neslobode a potrebe silného vodcu podľa vzoru ZSSR. To bol základ dobrovoľne nasilu vzniknutého rusofilizmu. Učebnicovým príkladom takéhoto vzťahu je osoba niekdajšieho komunistami permanentne perzekvovaného disidenta. Z kresťanského aktivistu a zarytého nepriateľa komunistického režimu sa stal výstavný rusofil, i keď do určitej miery iba v záležitostiach hospodárstva a obchodu. Nechcem menovať, lebo aj tento človek patrí k výpočtu mojich sklamaní z nežnej revolúcie v roku 1989, ktorá nemala byť vôbec nežná. Dnes by v spoločnosti bola iná atmosféra oveľa viac prajúca demokracii a spravodlivosti. K brzdám rozvoja sa radí aj početná skupina nesúdnej rusofilnej populácie a bývalých vysávačov štátnej kasy bez vlastných názorov, všetci závislí na myšlienkových pochodoch zbožňovaných vodcov za plexisklom a volantom traktora. Dlho do noci študujú reči svojich vodcov, aby mohli svetu zdieľať ich myšlienky, ale nič nové. Klamstvá a zase klamstvá.
O ďalších fungujúcich súdruhoch v Smere a Hlase s touto rusofilnou chorobou zrodených v pionierskych a zväzáckych skupinách počas komunizmu je prinajmenšom nemiestne pochybovať, že nemajú ten správny cit pre východného okupanta a novodobého strašiaka pre mier vo svete. Štruktúry zdanlivo spiacej a tichej ŠTB sú stále činné a usilovne pracujú v snahe dostať k moci bývalú, korumpovateľnú vládu. Niekedy mám dojem, že na tom spolupracujú pod jednotným velením všetky bezpečnostné zložky štátu, prokuratúra aj súdnictvo zaujaté proti právu a slušnosti.
Pre zdravého jedinca je takáto chorobná jednostrannosť pohľadu na dianie okolo nás viac menej čudná. Žiaľ chýbajúce základy zdravej logiky takýchto osôb sú pre zdatného prekrúcača pravdy a spravodlivosti priam zlatá baňa na nabaľovanie voličských hlasov. Týmto systémom dookola opakovaných neprávd sa Smer a Hlas dostali napriek dlhoročným kriminálnym praktikám počas ich vlády na výslnie podpory. Ukradnutá spravodlivosť verne slúži k rozdeleniu spoločnosti. Hordy vďačných zbohatlíkov, ohýbačov práva, korupčníkov, zo dňa na deň zbohatnutých sudcov, prokurátorov a inej škodiacej luzy sa domáhajú spravodlivosti. My sa na to nečinne pozeráme. Kde to vlastne žijeme a v akom zblúdenom štáte ?
Zábudlivosť viacerých občanov v týchto dňoch dosiahla maximum. Sú ochotní zavrieť oči nad zlom vojenskej operácie. Štokholmský syndróm závislosti s nutkaním ospravedlniť a milovať svojho trýzniteľa ako jedovatá pliaga zalieva zdravý rozum a potrebu podľa práva potrestať terajšie aj minulé zločiny proti životom a majetku občanov. V našom storočí a vyspelej Európe je nemysliteľné, aby vojnový zločinci, kriminálnici a prisluhovači iných mocností zostali bez trestu, a nie ešte vládli.
Vážení trpiaci. Je skoro polnoc, keď príde čas zobuďte sa do nového rána úplne triezvy, umyte sa ľadovou vodou! Až potom choďte k urnám! Vaše deti, Vaši vnuci od Vás očakávajú múdrosť svojho rodiča, ale aj občana majúceho na srdci ich šťastnejšiu budúcnosť.
