Navyše si ju všetci predstavovali ako zasnenú Slovanku, no v skutočnosti išlo predovšetkým o triezvo uvažujúcu Germánku. Nič proti tomu, možno práve vďaka tejto rozdielnosti sa výnimočne dopĺňali.
Obraz spokojnej rodiny a oddanej manželky mal svoje tienisté stránky. Teréza Nováková sa im venovala v románe Drašar, kde vykresľuje život Josefa Václava Justina Michla, prvého životopisca K. H. Máchu. Samozrejme, ide o umelecké spracovanie, na ktoré sa Nováková dôkladne pripravovala, takže si nemohla len tak niečo vymýšľať .Vďaka členstvu v Americkom klube dám sa Nováková dostala aj k sprostredkovaným informáciám od ľudí, ktorí sa s Kollárom a jeho manželkou osobne stretli. Tieto poznatky sa odzrkadľujú v kapitole, v ktorej Michl navštívi Kollára v Pešti. „Keď sa otvorili dvere, žena chladne vzhliadla a prestala šiť; Kollár ju oslovil po nemecky ako Friederiku a predstavil jej českého učenca a literáta Michla."
Ten sa po prvý raz ocitol zoči-voči dáme, ktorú všetci obrodenci poznali a zbožňovali. Po nemecky jej povedal, že je preňho cťou sa s ňou zoznámiť. Pani Frederika však nereagovala tak, ako si zrejme predstavoval — „takmer pohŕdavo sa usmiala.“ Keď sa jej opýtal, „„či sa v cudzine necíti osamelo, či si už zvykla,“ okamžite sa začala sťažovať, „že jej Uhry stále pripadajú ako cudzina a že by sa oveľa radšej s manželom a dcérkou presťahovala niekam bližšie k svojmu rodisku, alebo aspoň do mesta, kde sa viac hovorí po nemecky.“
Nováková ďalej rozvíjala príbeh, že sa Michlovi páčila najmä malá Ludmila, pretože zdedila otcov „prenikavý pohľad“. Pani Kollárová ho však nijako nezaujala — „pôsobila prísne a vôbec nepripomínala obraz devy, ako ju vykresľuje Slávy dcera.“ A podľa ďalšej poznámky v texte tento dojem nezanechala len u Michla.
Zaujala ma aj trochu sarkastická poznámka v jednej publikácii, kde sa uvádza, že Kollár síce svoju manželku zbožňoval a opisoval ju takmer ako sväticu, no viacerí ľudia sa jej prítomnosti radšej vyhýbali. Vraj nezanechala dobrý dojem ani na F. L. Riegera, s ktorého budúcim svokrom Palackým sa Kollár poznal už počas študentských čias.
Aj označenie „Mína“ vyvoláva medzi historikmi otázniky. V skutočnosti sa volala Johanna Augusta Friederika. Kollár však vo všetkých dokumentoch a vysvedčeniach meno Johanna prečiarkol a prepísal na Wilhemine. Toto meno prevzala po svojej predčasne zosnulej sestre a používala ho v rodinnom prostredí. Napriek tomu sa všade podpisovala ako Friederike.
Príbeh bude pokračovať zajtra.
