Báseň JABLKO
Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.
Tak si zbaľ svoje veci a môžeš ísť.
Oprela sa chrbtom o dvere
a vykríkla očami:
Preboha ťa prosím, nie!
Ale ja som raz vedel, že mám toho dosť,
vstal som,
zdvihol som jablko,
zaprášené a ešte zelené,
a položil som ho na stôl.
Neprestávala prosiť, prišla ku stolu,
plakala.
Až som jej povedal: Polož to jablko a chodˇ!
Udalosti sa zbehli ako som predpokladal.
Čo na tom záleží, že v inom poradí!
Otvorila dvere,
zbledol som a povedal: Zostaň!
Ale ona si zbalila svoje veci a odišla.
Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.
Neviem prečo, ale táto báseň pre mňa znamená veľa. Je tam kus pravdy...
JABLKO v tejto básni podľa mňa známená symblo vzťahu. Zelené a zaprášené, pretože vzťah bol nedozretý a zabudnutý? Neviem... možno... ale je to pekné :-)))
26. feb 2006 o 18:50
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 062x
Chcem sa podeliť....
Minule som čítala jednu báseň od Miroslava Válka. Jeho básne mi dajú veľa, sú plné pravdy. Ale záleží na tom, ako si ju človek vysvetlí...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)