Marcela Blahová
Oci...chýbaš mi!!!
Hmm....čo všetko sa udeje za 2 roky, čo nie si s nami? Za roky, ktoré si ma tak náhle opustil alebo si opustil nás? Prepáč, ak za to môžem, nechcela som...nikdy!!! Vždy ma to bude trápiť :(
...som obyčajná osoba, ktorá má rada hory, svet a cestovanie... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Wandre, Básne, Ireland and something about me, Something from Penarth, Cardif, Nezaradené
Hmm....čo všetko sa udeje za 2 roky, čo nie si s nami? Za roky, ktoré si ma tak náhle opustil alebo si opustil nás? Prepáč, ak za to môžem, nechcela som...nikdy!!! Vždy ma to bude trápiť :(
Smutno je mi nad životom prežitým. Dnes mám deň. Vlastne nemám deň, nedá sa nazvať. Mne není nič, ale je mi smutno. Lebo je smutno kamarátovi. A mne je smutno asi z toho. Už celý deň... Ďakujem za hudbu, za texty, za spevákov, za nástroje, za zvuk, za snahu potešiť niekoho sriečko.... Hudba je pre mňa liek, niekedy slová nestačia a hudba pomôže.
Po rannom zazvonení budíka sa mi ťažko vstáva. Mnohokrát sa mi stane, že si ho ešte 3x prestavím a aj tak zaspím. No vtedy sa mi jednoducho nechce vytrepať z mojej nádhernej postieľky. Vymením iba za noc v prírode (ale o tom som dnes nechcela).
Aké je to ťažké niekedy povedať prosím, ďakujem, smiem,...? Pozrieť sa na človeka a usmiať sa na neho.
Milujem tento svet plný krásnych duší. Svet, v ktorom sú tí, ktorí vedia o čom hovorím.
Chýba mi,... všetko to, čo mám rada...mám to aj tu,...ale len keď opustím Dublinské ulice a idem na víkend niekam na wander...
Milujem pesničku Bodláky ve vlasech (Nezmaři/Miky Ryvola), a ten song mi až teraz niekoho pripomenul...
Milujem ho a on to vie, stále mi nič nepovie... Rozprávali sme sa snáď sto krát, stále je to tak, ako to bolo veľa krát... Má inú, ja to viem, viem čo cíti k nej,... Nemiluje ju, viem, prečo jej nič nepovie? Ako to vlastne je?
Konecne! Vypadnem z domu na viac ako jeden mesiac, teda dufam, ze sa nevratim spat :-))))Chcem sa ospravedlnit...ale neda sa mi pisat s interpunkcnymi znamienkami, pretoze som v kniznici a je tu vsetko zablokovane a takisto Vam nebudem moct ukazovat fotky, pretoze sa tu neda nic stiahnut,...dokonca ani doniest CD alebo disketu... :-((((
Ako písal jeden náš literárny autor vo svojej dráme o Dni peknom a Dni škaredom...tak aj ja mám pekný a škaredý deň...
Takto pred rokom som sedela už v škole... a asi o hodinu, dve mi volal brat, aby som sa ponáhľala domov...nechápala som, teraz už chápem :-( A dnes už od rána horí sviečka...
Dnes ráno som sa dozvedela veľmi smutnú správu. Nechápem tých našich lekárov, ako robia vyšetrenia. Nepochopím, ako môžu niečo také prehliadnuť... Bohužiaľ, dnes už Eliška nie je medzi nami...
Dnes, keď mi ráno zazvonil budík, som si povedala, že nepôjdem do školy. Ľahla som si a spala ďalej. O pár minút mi zavolal kamarát, zajtra ideme darovať krv a tak sme sa dohadovali, ani som ho poriadne nevnímala a večer mu budem volať že kedy a kde... snáď sme sa o tom nerozprávali. Zložila som mobil a zaspala znova...
Sedím doma za počítačom a rozmýšľam, či som blbá alebo iná. Bola som u lekárky, spolu so mnou do ordinácie vstúpilo jedno dievča. Obyčajné dievča. Normálne.
Za chvíľu sa blíži skúška dospelosti študentov na celom Slovensku. Stres, panika, rodičia... Každý z týchto faktorov ovplyvňuje maturitu... a tiež iné.
Je už neskoro, ale nikdy nie je neskoro sa ospravedlniť, aj keď si myslím, že to nie je moja chyba. Je už neskoro na to, aby ma ten človek vypočul.
Minule som čítala jednu báseň od Miroslava Válka. Jeho básne mi dajú veľa, sú plné pravdy. Ale záleží na tom, ako si ju človek vysvetlí...
Poznať, pochopiť a byť nestačí. Človek musí konať. Získať svet a nedať nič znamená stratiť dušu. Robert Fulghum
Odraz môjho vnútra je moja duša...duša je nekonečná...duša je to, čo máme všetci, každý človek si ju chráni svojim spôsobom....ale ja ju nikdy nevypustím von celú....len kúsok po kúsku...ale predsa si tam niečo pre seba nechám...Ďakujem Ti Mirko....ešte raz ďakujem...ale si zlatý,...že si to ty...