Je to možné? Taká mladá...

Eliška bola priateľkou môjho kamaráta. Nepoznala som ju skoro vôbec. Akurát keď som ju stretla s jej priateľom, tak sme prehodili pár slov. Ale to je všetko. Keď mi to dnes napísala kamarátka, že XYZ priateľka je mŕtva, až ma pri srdci zabolelo. Veď ešte pred pár týždňami vyzerali spolu na biliarde šťastne, nechýbalo im nič... :-((

Eliška mala tak ako ja, 19 rokov. Taká mladá podľahla v martinskej nemocnici. Po tom, ako ju doktori prepustili po dvojdňovej hospitalizácii domov ako zdravú. V nemocnici bola hospitalizovaná už viackrát. Doktori jej povedali, že má brať len ibuprofen, že je to zápal od chrbtice. Zápal? Však po všetkých tých vyšetreniach podľahla ešte priamo v areály nemocnice behom pár minút. Omdlela, padla s maminou na kolená, nebuchla sa. Mamina kričala, Eliška bledla. Pre maminu to musel byť hrozný pocit, keď videla ako jej dcéra umiera priamo v náruči.

Priateľ Elišky je na tom tiež zle. Nie je na Slovensku, vráti sa až v nedeľu. Vie o tom. Verím, že by chcel byť teraz doma, chcel by poskytnúť svoje plece smútiacej rodine, a chcel by, aby jeho kamaráti poskytli plece jemu. Teraz je to pre neho určite ťažké, tak ako pre smútiacu rodinu.

Žiaľ, už nám nezostáva nič iné ako dúfať, že na Elišku nikto nezabudne a že si na ňu spomenie... Niektoré veci sa žiaľ nedajú vrátiť. Bohužiaľ. 

Úprimnú sústrasť...