On bol silný, chlapisko s hromovým hlasom a prudkými pohybmi. Ona bola útle a nežné žieňa. Zobrali sa. On sa snažil, aby jej nič nechýbalo, ona sa starala o domácnosť a vychovávala deti. Príbeh ako mnoho iných...
Keď boli všetky deti zaopatrené, žene zmizol úsmev z tváre, slabla a stávala sa čoraz priesvitnejšou. Nechutilo jej a čoskoro zaľahla do postele. Ustarostený manžel ju zaviezol do nemocnice.
Prišli lekári, neskôr špecialisti. Nikomu sa nepodarilo zistiť, akú má chorobu. Potriasali hlavami a hovorili: "Hmm..."
Posledný odborník oznámil mužovi: "Povedal by som...., jednoducho...., že vašej žene sa už nechce žiť."
Bez slova si sadol k manželkinej posteli a chytil ju za ruku. Útla rúčka sa stratila v mužovej veľkej dlani. Potom jej svojím hlbokým hlasom dôrazne povedal:
"Nezomrieš!"
"Prečo?" spýtala sa potichu svojím tenkým hlasom.
"Lebo ťa potrebujem!"
"A prečo si mi to nepovedal skôr?"
"Lebo som nevedel, že to potrebuješ počuť, myslel som, že to vieš..."
Nikdy nečakaj, že niekomu povieš zajtra, že ho miluješ. Urob to hneď. Nemysli si, že tvoja mama, tvoj syn, tvoja žena...to aj tak vedia. Možno to vedia. Teba by unavilo, keby ti to niekto opakoval? Nepozeraj na hodinky. Zdvihni telefón: "To som ja, chcem ti povedať, že ťa mám rád."
Stisni ruku osobe, ktorú miluješ, a povedz : "Potrebujem ťa. Mám ťa rád, milujem ťa, ľúbim ťa..."
Niekedy už môže byť neskoro...
30. jan 2006 o 19:06
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 296x
Prečo hovoriť "Milujem Ťa, mám Ťa rád"?
Láska je život. Jestvuje kraj mŕtvych a kraj živých. Líšia sa len láskou. Rozoznáš ich podľa nej.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(8)