-„Tak za ňusi ma vymenil!“- myslí si ponožka- „veď nemá ani kúsok farby ,ani látku nemápríjemnú a podľa mňa dokonca aj pichá!... alebo ju picháš ty?!“
Je to takéľahké..
Pretiahnemti jeden medový motúzok pod nosom...alebo pretiahneš ty mňa?
-„ No fajn,možno som mala nejaké tie diery, ale dokázali mi ich zaplátať. A tam, kdesa mi minula látka si zrazu prišiel ty a zaštopkal si ma. A teraz,ako pozerám tak pozerám- prečo máš na druhej nohe tú druhú ponožku? Tá nie jemoja a vôbec ku mne nepatrí. Prečo nemáš obutú len mňa ,ale aj tú druhúnepríjemnú a smradľavú?!“ – povie si ponožka. No i tak ju vo vnútritenisky ani nepočuť.
A o chvíľkuje to ešte ľahšie..
Pretiahnemti motúzik, pretiahneš ma a plníš MOJE priania..
-„Prečo tádruhá ponožka má krajšie a novšie tenisky?.. áno hej aj mne takú niekedyponúkal, ale nechcela som. Veď načo?! Mne stačilo že si ma nosil na nohe..-hovorí si ponožka úvahy na dne smetného koša..
Som ja alešikovná..
Myslíš, žeja ti niečo dám, darujem a či kúpim? Ja len CHCEM a CHCEMa CHCEM.. tak čo tak bežať do obchodu a kúpiť mi to??
-„ hej, ánoasi by som sa mala dať do práčky oprať. Možno sa mu znova zapáčim a začnema opäť nosiť. Už som dosť špinavá a smradľavá.. dokonca som mala chuť sasama rozpárať..“- a ponožka sa teda radšej hodí do práčky.
Je to aleskvelé, ty si taký debil a ja mám kopec vecí..a stačí ti len povedať čochcem a už sľúbiš a kúpiš. Vlastne som šťastná, ale ty ako človek mavôbec nezaujímaš. Viem o tebe že máš prachy, a to je predsapodstatné. Veď ako sa vraví- čo je tvoje je aj moje.
-„ tak už sasuším. Som úplne jasná, farebná a voňavá. Už len čakám kedy ma zvesía dá na nohu. Síce ostatné prádlo v práčke o tom pochybuje.Gaťky mi poradili nech zabudnem, že on asi zmenil štýl ,alebo čo. A slipymi povedali že nech sa radšej zapodievam hľadaním nového majiteľa...“- ponožkapolemizuje na šnúre na prádlo a vietor ňou veje.. apropo vietor, ten jecelkom príjemný...
Vedia too mne? A mám sa hanbiť? A čo prečo? Len závidia, že mám čochcem. Ja byť ním tak ma nechám. Ale on je predsa blbý, slepý, hluchý a užaj tak stratil to na čom mu niekedy záležalo. Tak čo?!
- „ ánokonečne si prišiel. Hej daj ma dole, vidím ako veľmi ma chceš. Ja som vedela žema nevymeníš za inú ponožku. Chceš nás nosiť obe? Znova?! Nie! To nedopustím,buď ja alebo ona! niečo medzi nie je a ani nikdy nebude. Že ju nemôžešzahodiť? A mňa si mohol? Alebo či si ma môžeš dať do šuflíka? Chlapec,sranduješ, že?!“- ponožka ukončila rozhovor a ešte dlho si vyčítala prečomu nepovedala aký je slepý, hluchý a blbý keď to všetko nevidí...
A taktá druhá nová ponožka bez chrbátika sa dáva naďalej preťahovať(teda tenmotúzik), aby malo všetko po čom si zatúži. Ešteže našlo takého majiteľa čo užnemal čo stratiť. Veď predsa ponožky sa dajú stále kúpiť. A je ichneuveriteľné množstvo. A hlavne ak máte peniaze.
Bodka
