Paradoxne platí, že čím novšia história, tým menej informácií o nej máme. A tak, ako z pohľadu historikov je 200 rokov málo, z pohľadu samosprávy ide o významné obdobie. Základy, ktoré však F. Wisner v Liptovskom Hrádku založil, ostávajú a prežili rôzne formy zriadenia.
Rok 2015 by sme pokojne mohli nazvať aj Wisnerovým rokom, pretože si budeme pripomínať viaceré výročia s ním spojené. Tým najdôležitejším je príchod tohto lesoochrancu do Liptovského Hrádku pred presne 220 rokmi. Stal sa prefektom panstva v Liptovskom Hrádku, s čím súvisela jeho činnosť práve v liptovských lesoch. V roku 1800 bola zase dostavaná škola, o ktorej výstavbu sa zasadil práve F. Wisner. A nebola to obyčajná vzdelávacia ustanovizeň, pretože Lesnícka škola mala až 20 miestností. Prezieravo myslel do budúcnosti, pretože z lesa nemožno iba ťažiť, ale treba sa oň zodpovedne starať. Išlo o prvú odbornú školu takéhoto druhu v celom Uhorsku. Jej iniciátor vnímal jej pôsobenie ako učenie umeniu drevárstva a lesníctva. A práve pokračovateľom týchto myšlienok je Žilinská župa, ktorá je zriaďovateľom Strednej odbornej školy lesníckej Jozefa Dekreta Matejovie v Liptovskom Hrádku.
Mesto, ktoré sa stalo hlavným pôsobiskom F. Wisnera a ktoré je súčasťou nášho kraja, si v tomto roku pripomenie aj 210 rokov od povýšenia na komorské mestečko. Verím, že si jeho obyvatelia nespomenú len na dejiny Liptovského Hrádku, ale aj na muža, ktorý v ňom nestrávil celý život, avšak svojou prácou a zápalom sa hlboko zapísal liptovskej histórie. Do histórie lesníctva, ochrany prírody, vzdelávania, ale aj turizmu, keďže dal vybudovať ako jeden z prvých prístrešky, ktoré využívali turisti vo Vysokých Tatrách.
Zvlášť by som chcel oceniť spoluprácu renomovaného autora Petra Víteka s Liptovským múzeom, ktorí sa spoločne pričinili o to, aby vyšla kniha o živote F. Wisnera. Aj vďaka nej nezabudneme na našich predkov. Práve oni určovali ráz Žilinského kraja, v ktorom žijeme.
