Milióny hektolitrov všadeprítomného živlu, ktorý zavlažuje snáď najúrodnejšie polia na zemi, niekedy človeku berú pocit pevnej pôdy pod nohami. Mohutnejšie európske telá sa po členky zabárajú do klzkého, ľahko tvarovateľného blata, zatiaľ čo miestni sa nad ním ľahko vznášajú. Bambusové mostíky sa neprehýbajú pod váhou ich vychudnutých skeletov. Ryža tri krát denne zrejme zabíja akýkoľvek apetít, pričom konské dávky korenín a cukru majú taký istý vplyv na chuťové poháriky. Mišti, cukrové guľôčky v cukrovom náleve obalené v cukre, sú aj pre sladký jazýček áčkovej krvnej skupiny silnou kávou - hlavne, ak kávy niet. Nadmerný prísun cukru si človek nemôže zjemniť dokonca ani horkým čajom. Malé decové poháriky tcha s mliekom sú bohato dochutené kryštálikmi z cukrovej trstiny, ktoré prilepujú lyžičku ku dnu - a hornú peru k dolnej. Kto vie, možno aj v snahe predísť zlepeniu ústnej dutiny sa Banglazemci oddávajú hlasitým prejavom pri príjme potravy. Medzery medzi zubami prečisťujú slinovými prestrekmi, ktoré vás pri najmenšej nepozornosti trafia. Ak vaše sluchové receptory zachytia ich ťahanie až z niekadiaľ z päty, utekajte kade ľahšie. To isté platí aj pri pohľade na vytrénovaných cyklistov, ktorí sa valia vaším smerom. Obetavosť voči klientom na bohato zdobených sedačkách ich oprávňuje prejsť vám pri rezaní ostrej zákruty po prstoch – div svoj náklad nevykotia. Ak vás po ceste nestratia, tak môžete rátať s osekaním lakťov spätnými zrkadielkami baby-taxíkov či kompletným prevalcovaním ešte väčšími dopravnými prostriedkami. Veru, cesta rikšou je ako kolotoč, na ktorom si kŕčovite držíte život na vlásku a pritom sa modlíte, aby ho už niekto vypol a vy ste mohli vystúpiť - aj keď vám v tom zabraňujú klepotajúce sa kolená. ((a presne sem ((deti.JPG, lamia.jpg, deti2.JPG)) sa da obrazok))Tie sa vám roztrasú aj vtedy, keď na vás, ako na jedinú ženu na bicykli, budú za doprovodu hysterického smiechu ukazovať všetci muži na ulici prstom. Zrejme by som sa smiala i ja, keby som videla kravu šoférovať červené Ferrari. No rozhodne by som sa jej nepostavila do cesty, neprinútila ju zastaviť, aby som si ju obzrela z bezprostrednej blízkosti. Mohlo by sa totiž stať, že by za sebou od strachu zanechala "vábivú" kôpku, ktorú miestne tety nanášajú na tenké konáriky, následne sušia na slnku, a tým vyrábajú ekologické palivo. Až sem siaha chudoba detí Gangy.Riady leštia vrstvou bahna vo vodách monzúnového jazierka. Príbytky z dreva a útržkov igelitovej fólie majú nelegálne rozostavené na štátnej pôde. Vláda ich môže prísť kedykoľvek vysťahovať. No neunúva sa. O túto nepríjemnú prácu sa postará ďalší ničivý cyklón, ktorý ich opäť raz odfúkne. Stratia všetko, i keď nič nemajú. Voda - jej dusivá i chladivá vlhkosť - patrí k ich životu, rovnako ako mimovládne organizácie, ktoré prichádzajú s potravinovými balíkmi. Obrnené vozidlá vyložia svoju humanitárnu pomoc uprostred dediny – od miestnych nepríjmu ani ďakovné podanie ruky, aby neodišli s exotickou kombináciou baktérií a vírusov. Takto sa vrátia ešte raz, dva krát, vyhlásia misiu za úspešnú a stiahnu pomoc z krajiny. Je to chyba ich prehnitých a povrchných dogiem alebo skrat systému??Ľudia bez pôdy, najchudobnejší z najchudobnejších, nemajú nárok na nič... lebo nič nemajú. Tí, čo niečo majú, niečo dostanú, a potom to niečo rastie a množí sa. Nežijeme v rozprávke. Nič sa na niečo nezmení. Ak aj niečo v dobrej viere dáme, zmení sa na nič, lebo už nič iné niet...a žiť treba. A ak žijeme, tak sa delíme. Aj o nič sa dá podeliť, ak sa delí s úsmevom. Vraví sa, že v kruhu blízkych sa bolesť delí dvoma a radosť dvoma násobí. U detí Gangy platia iné zákony. Každým novorodencom sa ich chudoba prehlbuje, no na hĺbke naberá aj ich dôstojnosť, s akou túto chudobu znášajú. Pre nás je ich chudoba skľučujúca, pre nich každodenná - ako Ganga, ktorá pre nich už stáročia stelesňuje príliv i odliv darov neba.
