Srbskú snímku „Cinema Komunisto“ v réžii Mily Turajlič mali nedávno možnosť vidieť diváci a diváčky aj na Slovensku v rámci MFF Bratislava 2011. Profesor Macek by pravdepodobne film zhodnotil jednou vetou: „pre historika filmu – zaujímavá snímka“. A mal by pravdu. Zo srbského dokumentu sa dozvedáme, že maršál Tito bol veľkým fanúšikom filmu a každý rok si stihol pozrieť okolo 270 filmov – za celé obdobie jeho vládnutia ich bolo dohromady vyše osem tisíc!
Tito mal osobného premietača (a zároveň tichého pozorovateľa i neviditeľného svedka politických rokovaní v premietacej sále) – Leku Konstantinoviča. Ten denne po dobu 32 rokov zháňal filmy pre svojho prezidenta Josipa Broza Tita a jeho manželku Jovanku, a viedol si o tom podrobné záznamy. Podľa Lekovej reinterpretácie Titových hodnotení po odpremietaní toho-ktorého filmu sa potom odovzdávali výročné ceny snímkam a ich tvorcom/kyniam na film-festivale v Pule – v symbolickom koloseu (plnom námorníkov v bielych uniformách ako vďačnému a dobre-tlieskajúcemu publiku).
Neďaleko Belehradu vznikli po 2. Svetovej vojne filmové štúdiá Avala Film, ktoré krajinu zásobovali pôvodnými hrdinskými (aj známymi americkými) filmami a nazývali sa aj Hollywoodom Východu. Slávny Richard Burton natáčal v roku 1973 v Juhoslávii film „Sjuteska (Súteska)“, kde stvárnil samotného Tita. Dokonca s ním v súkromí sídla na ostrove Brioni konzultoval scenár. V rokoch 1945 až 2000 sa vyprodukovalo v štúdiách Avala Film – 200 hraných filmov, 400 dokumentov a okolo 120 zahraničných co-produkcií.
Čo podľa vás dokážu urobiť filmári/ky kvôli svojmu filmu? Do povetria vyhodiť naozajstný most? Prečo nie?! Tak tomu bolo počas realizácie filmu „Bitka na rieke Neretva“ v roku 1969 s Francom Nerom či Orsonom Wellesom v hlavných úlohách. Plagát k tejto (na Oscara nominovanej) snímke dokonca navrhol sám Pablo Picasso. Torzo mosta sa neskôr stalo turistickou atrakciou alebo skôr mementom juhoslovanskej kinematografie.
V roku 1980 však Tito zomrel a s ním sa zrútila nielen idealizovaná stabilita filmového priemyslu, ale aj fungovanie celej krajiny. Celé 90-te roky boli poznačené etnickými konfliktmi na Balkáne.
Film „Cinema Komunisto“ ponúka zhustený prehľad filmov, čo sa v tom období točili v bývalej Juhoslávii. Výber ukážok a strihová skladba (výseky z konkrétnych partizánskych filmov zväčša s Batom Živojinovičom v hlavnej úlohe) umne vysvetľovali a ilustrovali dané obdobie, historický background. Občas však autorka zasadila interviewované osobnosti juhoslovanského filmového priemyslu do priestorov obdobia minulého príliš klišéovite a kŕčovite.
Dokument „Cinema Komunisto“ rozhodne treba vidieť! Minimálne pre ego-tripperský výrok Batu Živojinoviča – tváre partizánskeho filmu, ktorý na plátne postrieľal suverénne najviac nemeckých vojakov. Podľa neho zneli Hitlerove posledné slová na smrteľnej posteli asi takto: “Zabite Batu Živojinoviča!” Táto juhoslovanská herecká legenda sa po účinkovaní v troch stovkách hrdinských snímok dala na politiku. Bata dokonca po zatknutí straníckeho kolegu Slobodana Miloševiča kandidoval na prezidenta. Jeho slogan bol veľavravný: „Poznáte ma.“ Bezpochyby ho lepšie spoznáte aj vďaka tejto snímke Mily Turajlič.
