nekončiaca študentka a pedagogička, novinárka aj filmárka, pracujúca v roku 2013 ako terénna rozvojová pracovníčka v Keni - snažiaca sa hovoriť o témach, čo sa dejú, čo nás zaujímajú i trápia... http://twitter.com/bobinkha Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Cestopis, Kinematografia, Reportáže, Lekcie rozvoja, Globálne témy, Súkromné
Tradičné kenské odpovede „Hakuna Matata! Pole, Pole!" (Pomaly, pomaly; Nikam sa neponáhľať - na všetko je čas!) neplatia vždy a všade. Najmä nie v Mombase, kde sa miešajú jedinečné nápady jednotlivcov s ľudskou hlúposťou skupiniek. Zaslúži si potom komunita trvalo-udržateľné a eko-turistické projekty?
Vzdelávanie lokálnej komunity - sústredené na pochytenie počítačových základov? Pre ľudí, ktorí nikdy nesedeli pri počítači, je to obrovská výzva a veľká šanca. Pre slovenský tím terénnych pracovníkov, ktorý dané IT workshopy koordinuje, je to zasa odvážna, no nie nereálna vízia. Sledovať kenských komunitných zdravotníckych pracovníkov a pracovníčky, ako sa pasujú s tlačidlami a klávesovými skratkami na projektových notebookoch, dokáže byť neuveriteľne odzbrojujúce. Pokým teda o ne neprídete...
Štvrorročná Amina, ktorú pravidelne stretávam v nutričnom centre kwalskej nemocnice, trpí maláriou 4-krát do roka. Jej matka ešte častejšie. A to len preto, že majiteľ domu, v ktorom Amina s matkou a babkou bývajú, nedovolí - aby boli do stropu zatlčené klince a umiestnená na ne štvorcípa sieť proti komárom. Áno, aj toto je Keňa. Azda ani netreba hovoriť o tom, ako málo stačí spraviť pre to, aby toto dievča maláriou tak často netrpelo. Podobné príbehy počúvam na tému šedého zákalu, rázštepu pery, brušného týfusu... Čo na to ľudia z Európy?
Najjednoduchším a zároveň najviac účinným spôsobom, ako dieťaťu zaistiť zdravý štart do života, je exkluzívne dojčenie. Naši komuniťáci a komuniťáčky sa o tom snažia denne presviedčať matky podvýživených detí. Povery a rituály sú však niekedy v multikultúrnej a multikmeňovej krajine silnejšie.
Neúčinné spravovanie krajiny, všadeprítomná korupcia a rastúci dopyt po nelegálnej slonovine v rýchlo rastúcich ázijských ekonomikách (najmä v Číne) sú obrovskou výzvou pre pašerácke gangy na africkom kontinente, ako aj pre jednotlivcov - obyčajných ľudí, ktorí každodenne riešia otázku obživy a prežitia.
Cesta kenských ruží k slovenským zákazníkom a zákazníčkam trvá „iba" štyri dni: v prvý deň sa kvety pozbierajú z plantáží, na druhý deň sa dopravia lietadlom do Holandska (kde sa zaviažu a zabalia do kytíc), potom dané kvety zavŕšia svoju uhlíkovú stopu dvojdňovým prevozom kamiónom do distribučného skladu v SR. Napokon si kytičku, zabalenú v staniole, kúpite za pár eúr v obchodnom reťazci, pričom až doma po odbalení zistíte krajinu pôvodu a v hlave si možno premietnete tisíce kilometrov, ktoré prekonala na ceste k vám. Platíte však za ňu omnoho vyššiu cenu...
V Tanzánii bývajú ľudia s albinizmom unášaní, zaživa roztrhaní na kusy i zabíjaní. Len preto - že domáci sú presvedčení o sile kúzel a čarov, vytvorených za pomoci častí ich tiel. Vraj „zabezpečia" šťastie, prosperitu i zmiznutie vírusu HIV. Hoci sa z času na čas objaví útok na albínske deti aj v Burundi či Keni, rituálnym utŕhaním končatín týchto nevinných ľudí s poruchou pigmentácie sú posadnutí najmä v Tanzánii. Na čiernom trhu sa ceny za časti tela albínov a albíniek pohybujú rádovo v tisíckach dolárov.
O niekoľko dní sa azda v Keni rozhodne, kto nahradí v prezidentskom kresle Mwaia Kibakiho, aktívneho v politike presne 50 rokov. Najbližšie k úspechu sú traja kandidáti - muži, členovia podivných politických koalícií, naviac synovia niekdajších kenských vysokých vládnych predstaviteľov, prominentov. Kto je v hre o moc? V čom (okrem počtu ministerstiev) sa prejaví zdieľanie, resp. prerozdelenie moci?
V druhej polovici januára kolovala na najnavštevovanejšej sociálnej sieti fotografia s popiskou, ktorá vo mne vzbudila pozornosť. Bol so spontánny príspevok českého občana, ktorý takto zareagoval na negatívne vyjadrenia Lívie Klausovej na adresu Dr. Therese Schwarzenberg – manželky kandidáta na prezidenta ČR: Karla Schwarzenberga. So zahanbením som zistila, že ani ja o tejto lekárke, filantropke, kňažnej a manželke českého ministra zahraničných vecí veľa neviem.
Výsledky júnového Summitu Rio 20+ (konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji) môžu byť na prvý pohľad nejasné a verejnosti nedostatočne odprezentované. No už to, že dokážeme posadiť za jeden okrúhly stôl kľúčových hráčov a zaktivizovať ich do spoločnej diskusie o budúcnosti našej planéty - môže viesť k dosiahnutiu pozitívnych výsledkov v globálnom meradle. Otázka je - koľko času ešte potrebujeme na to, aby sa diskusie „od stola" preniesli konečne aj do praxe...
