Keď sa pozeráte na 40-ročného človeka, žijúceho na kenskom vidieku (bez pravidelného prísunu pitnej vody či elektriny), ako sa morduje s klávesnicou prenosného počítača - môže vám byť veselo i smutno. Pripomeniete si určite tie najsmiešnejšie časti seriálu 'IT Crowd'. Ale spomeňte si, ako ste doma učili svojich starých rodičov - narábať s mobilným telefónom! Koľko prázdnych správ či emailov bez príloh ste od nich dostali, pokým ste sa dostali k podstate informácie...
Títo lokálni ľudia z pobrežnej oblasti Kene si pre svoj plat (60 eur na mesiac) možno nikdy nebudú môcť vlastný počítač zadovážiť. Preto si nesmierne vážia príležitosť - byť trénovaní slovenským rozvojovým dobrovoľníkom aspoň raz do týždňa. Počas celého workshopu si ľudia z Kwale, Tiwi i Mkongani robia poctivo poznámky do zošitov, opatrne narábajú s touch-padom - aby ho nestlačili prisilno. IT špecialista zo SR: Pavol Markovič je nesmierne trpezlivý a snaží sa každému tímu kenských „študentov" vysvetliť čo najviac polopatisticky počítačové základy. Ale úplne od absolútneho základu!
Potrebné dáta o výžive a podvýžive v Keni
V poslednej fáze rozvojového projektu je nadôležitejšia jeho udržateľnosť - prevzatie zodpovednosti za chod nutričných centier (a boj s podvýživou na pobreží Kene) samotnou lokálnou komunitou. Slovenský tím terénnych pracovníkov síce stále koordinuje tri centrá v Kwale, Tiwi a Mkongani; zásobuje ich výživovými náhradami a doplnkami; no čoraz viac zodpovednosti necháva na samotných komunitných zdravotníckych pracovníkov/pracovníčky, ktorí funkčnosť centier na jeseň plne prevezmú do vlastných rúk. Ostáva už len maličkosť - nadobudnúť IT zručnosti!
Prečo vlastne prebieha tréning počítačových základov pre jednoduchých kenských ľudí v kwalskom regióne? Je to jedna z aktivít slovensko-kenského projektu, ktorej cieľom je zbieranie a vyhodnocovanie dát o podvýžive v danej pobrežnej oblasti. Aj po odchode slovenského tímu domov, by mala Trnavská univerzita naďalej cez internet dostávať pravidelne zozbierané dáta o výžive a podvýžive od svojho lokálneho partnera (Kwale district hospital).
Ako a kto však má dané údaje z papierovej podoby digitalizovať? Predsa komunitní zdravotnícki pracovníci a pracovníčky, ktorí problematike výživy a podvýživy rozumejú, poznajú terén a dennodenne pracujú s matkami a ich (podvýživénými) deťmi v jednom z troch nutričných centier. Treba ich to teda čím skôr naučiť!
IT workshopy, plné nádeje a veselej energie
Tréner zo SR sa musel sám „prepnúť do tej najjednoduchšej reči, aby vysvetlil úplným začiatočníkom, ako sa ovládajú počítače". Nie každému je totiž jasné, ako sa zapína a vypína počítač; ako sa presúvajú súbory po ploche počítača; načo slúži kurzor a posuvné šípky; či čo je to medzerovník. Vysvetliť ľuďom, ktorí nikdy nemali otvorení MS Word či Excel pred sebou, ako narábať s tlačidlami: Enter (OK) a Backspace (Delete), je vcelku fuška.
Komunitní pracovníci a pracovníčky sa najviac počas workshopov zabávali na tom, keď niekto namiesto jedno-kliku spravil na touch-pade dvoj-klik a otvoril tým na ploche neznámy súbor. Alebo keď zistili, ako používať tlačidlo Shift a celé slová nahadzovali do Wordu s veľkými písmenami (so stlačeným shiftom) - vraj: „aby bolo slová lepšie vidieť!"
Úplne najlepšie je, keď komuniťákom vysvetlíte rozdiel medzi „folder" a „file" - ktorý sa do ktorého môže kopírovať (ako ho vytvoriť; presúvať v rámci počítača, premenovávať, ukladať či odstraňovať) a vzápätí vidíte, ako to predsa len skúšajú - či by sa ten adresár predsa len nedal nejak napchať do toho či onoho súboru... Pri zoznámení sa s tlačidlami Undo a Redo (a ich funkciami, ako aj ďalšími: copy & paste), zavládol v miestnosti rozruch - nie je nič lepšie, ako celý odsek zmazať a jedným stlačením ho opäť prinavrátiť späť (hotový zázrkak!).
Keď nie všetci domáci rozumejú našej práci
Presne pred týždňom, počas štátneho sviatku (50. výročie vzniku nezávislej Kenskej republiky) však boli slovenskej posádke všetky štyri projektové notebooky, určené na IT workshopy pre lokálnu komunitu, násilne odcudzené. Dvom lokálnym mužom, hroziacim mačetou, zjavne vôbec nedochádza, že takto vlastne škodia celej svojej komunite, a robia zlé meno krajine, ktorá by sa (podľa odvážnych plánov kenských politikov) chcela vymaniť z označenia „rozvojová krajina" už v roku 2030.
Netreba, samozrejme, hodiť všetkých ľudí do jedného vreca a zanevrieť na celú krajinu (pre jednu negatívnu skúsenosť s dvoma zúfalými jedincami). Najbližších pár rokov bude ešte stále táto preľudnená pobrežná oblasť východoafrickej republiky potrebovať pomoc, resp. spoluprácu zo strany krajín s vyššími príjmami (teda aj zo Slovenska). Bolo by však fajn, keby aspoň kenské číslo 999 (obdobné slovenskej 158-čke) fungovalo a polícia sa netvárila, že sa nič nedeje a že nevie, čo robiť.
My vieme, čo robiť najbližších niekoľko týždňov! Nevzdávať sa, neprepadať beznádeji, pozhánať kdesi second-handové počítače (v SR či v Keni) a čo najrýchlejšie v IT workshopoch pokračovať. Aby komuniťáci všetko nepozabúdali a na jeseň boli pripravení samostatne nahadzovať dáta o podvýžive v kwalskom regionne do excelovských tabuliek a odosielať ich do SR. Lenbo len na základe reálnych čísel, údajov z danej oblasti a potrieb samotnej komunity možno bojovať s podvýživou, edukovať ľudí v tejto oblasti aj plánovať ďalšie slovensko-kenské rozvojové projekty; zároveň zvyšovať povedomie o problematike výživy/podvýživy na európskom i africkom kontinente.
