Čo sa vynorí v hlavách ľuďom na Slovensku, keď sa spomenie Dánsko? Okradnutý tím hokejistov počas Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v Bratislave, kontroverzné filmy Larsa von Triera? Alebo post-hippiecka, resp. marihuanová oáza Christiania v centre Kodane, poprípade často miznúca socha príliš malej Malej morskej víly? Treba navštíviť, pobudnúť, ale neprivyknúť. Hlavne nie na kruté, no pravdivé prirovnanie: „Piť ako Dán“. Pričom treba do kategórie alkohol požívajúcich zarátať, žiaľ, aj ženský rod.
Odstup, ale dôvera na dánsky spôsob
Dánski ľudia si navzájom bezvýhradne dôverujú a veria. Keďže to funguje bez toho, aby sa spoluobčania/ky poznali – nepotrebujú sa spoznávať viac. Dáni/ky si medzi sebou držia odstup na vzdialenosť paže – a to nielen v susedských vzťahoch, kamarátstvach. Potrebujú svoj súkromný priestor a zároveň rešpektujú súkromie ostatných. Džentlmenstvo tunajší mladí muži nepoznajú, a teda ani neovládajú. V dánčine sa nepoužívajú slová, ako: „prosím“, či „s dovolením“. Načo zdvorilostné barličky? Treba ísť priamo k veci (alebo: na vec?).
Ak chcete žiť v Dánsku, naučte sa veľmi rýchlo ich (šialene ťažký) jazyk a prijmú vás medzi seba. Ak ste si však do 25 rokov života nenašli dobré kamarátstva a pevné vzťahy – kruto povedané: „skončili ste“. Po tridsiatke sú Dáni/ky ozaj akoby odpísaní a ostávajú radšej sami. Výnimkou je požitie alkoholu, vtedy sa vzdialenosť stráca, človek zrazu nie je sám.
Nikoho teda neprekvapí, že v Dánsku žije až 46 % slobodných bezdetných ľudí a zosobášených bezdetných párov je 19,9 %. Každé tretie manželstvo končí rozvodom. Má to určite čosi spoločné s ich náboženským (ne)vyznaním. Všeobecne tu ľudia totiž v Boha neveria a niektorí kostol navštívia len štyrikrát: pri krste, konfirmácii, manželstve a pohrebe. Hoci 80 % ľudí je oficiálne v dánskej protestantskej cirkvi (Folkekirken), toto členstvo skôr berú ako účasť v nejakom voľnočasovom krúžku.
Dánsky vzor rovnosti
Hoci by sa z tohto textu mohlo zdať, že dánsky kmeň je plný negatívnych vlastností a charakteristík, nie je to pravda. Len tie negatíva sa asi jednoduchšie kategorizujú a zovšeobecňujú.
V Dánsku neexistujú spoločenské triedy, tu nikto nepotrebuje ukazovať – koľko má bohatstva. Jedna z najväčších dánskych osobností, zakladateľ neformálneho vzdelávania, Gruntvig, zložil o svojej krajine veľa piesní. V jednej z nich sa hovorí: „few have too much and fewer too little“. A to je vlastne aj presné objasnenie tunajšieho blahobytu a fungovania „Danish welfare system“, ktorý sa snažia ostatné krajiny (vrátane Slovenska) okopírovať. S daňami ako nástrojom sa dá viesť zmysluplný život.
V tomto kráľovstve, ako aj v ostatných škandinávskych krajinách, sa rešpektuje postavenie žien – v akejkoľvek oblasti. Pre Slovensko by mohlo byť fungovanie na severských ostrovoch modelom (a prianím do budúcna), ako by asi rodová rovnosť mala vyzerať v praxi, v každodennom živote. Ženy ako vysokopostavené političky, ktoré hýbu zákonmi v krajine – nie sú žiadnou unikátnosťou, ale dôležitou súčasťou. A najmä: nikomu z partnerského zväzku materstvo a následná výchova dieťaťa (v rámci rodičovskej „dovolenky“) neohrozuje kariéru. Mladí muži sa nehanbia po meste kočíkovať a prebaľovať svoje ratolesti.
Rovnako je to s nepociťovaním hanby či uťahovaním si zo seba samých – keďže sú si všetci/všetky rovní (a rovnoprávni), sú si aj rovnako smiešni. Vtípky na vlastný účet sú samozrejmosťou – nielen v rámci krčmovej konverzácie.
Seriál o päťapolmiliónovej dánskej rodine
Keď som počas svojej polročnej študijnej stáže v Dánsku na diaľku sledovala slovenskú hystériu okolo populárnej tureckej telenovely Šeherezáda, ešte som netušila, že aj v tejto (rozlohou aj počtom obyvateľov Slovensku podobnej) krajine existuje podobná seriálová závislosť.
Dánskemu seriálu „Matador” (v zahraničí prekladanému ako “Monopoly“) neubúda ani po tridsiatich rokoch od natočenia sledovanosť. Dej sa odohráva vo fiktívnom mestečku (náhodne sa podobajúcom na Roskilde) v období rokov 1929 až 1947 a sleduje rivalitu medzi rodinami dvoch biznismenov. V roku 2005 sa predalo millión kopií prvého vydania DVDčiek s týmto seriálom (má ho doma teda každý piaty Dán/ka).
Ak si chcete v Dánsku utvoriť priateľstvo, alebo založiť rodinu, môže to byť miestami veľmi náročné. Bude treba spustiť zo svojich štandardov a morálnych pravidiel. Medzinárodní ľudia, čo fungujú v Dánsku dlhšie, stále nedokážu pochopiť ten dánsky systém párovania – opiť sa večer v klube do nemoty, vliezť do postele s kýmkoľvek, kto padne do rany (bez zmienky o mene, bydlisku či základných hygienických návykoch) a ráno sa rozhodnúť – či chcú spolu pobudnúť nejaké obdobie (aj sa rozprávať občas), alebo: dovidenia. Niektorí dánski mladí muži (ale aj chúdence dievčatá) by v počte jednonočných známostí mohli (s)pokojne konkurovať samotnému Robertovi Rosenbergovi.
Môže sa nám to zdať nepravdepodobné, no podľa mnohých výskumov je dánsky národ najšťastnejší na svete. Najmä v Aarhuse (univerzitnom meste, plnom zahraničných študentov/iek) sa miera hedonizmu ešte znásobuje. Je to azda preto, že z ničoho si nerobia starosti, každú drobnú nezhodu v manželstve riešia radšej rozvodom a pravidelným úžívaním antidepresív, uštedrujú si vtipy na vlastný účet, každý víkend sa opíjajú a končia v posteli s inou osobou? Kontroverzný pestrofarebný obraz, vytvorený pred päťdesiatimi rokmi maliarom Asgerom Jornom: "Dead drunk Danes”, hovorí o dánskom kmeni asi všetko podstatné. V žiadnom prípade však Dánov/ky nemôžeme súdiť, to by sme museli prv sebareflektovať slovenskú náturu – možno nie tak chladnú, no určite nie dokonalú.
