Keby som si na internete nevyhľadala viac o fungovaní prírodnej rezervácie Ol Pejeta conservancy v rámci dištriktu Laikipia, moje zhodnotenie situácie by asi skončilo pri suchom výpočte divokej zveri, ktorú naša slovensko-kenská posádka v priebehu pár hodín videla pohromade. Človeka, ktorý navštívil v minulosti možno tak bratislavskú či bojnickú ZOO, dostatočne ohúri pestrosť druhov divokej zveri na jednom mieste. Problematika je však o dosť komplikovanejšia a komplexná.
Divokí predstavitelia „veľkej päťky“
Už po prvých pár minútach v rozľahlom areále rezervácie sme mohli pozorovať stovky antilop a gaziel, desiatky zebier, žiráf či diviakov, ďalšie tucty paviánov aj šimpanzích sirôt (zachránených vďaka útulku a aktivitám inštitútu pod vedením svetoznámej biologičky Jane Goodalovej). Potom prišli narad menej časté zvieratá – vďaka vycvičenému zraku nám prideleného sprievodcu: plaché šakaly, spiaci hroch, biele i čierne nosorožce, tri ostražité levice, a na záver vznešené slony, dokonca byvol a gepard. Aj keď o ich bezprostrednom pohybe celkom hovoriť nemožno, pretože každá objavená zvieracia rarita je okamžite obkolesená terénnymi džípmi či minibusmi, z ktorých číhajú desiatky turistov/iek v safari oblečení s ďalekohľadmi a fotoaparátmi s teleobjektívmi.
V printovej verzii sprievodcu Keňou sa dočítate, že tu možno stretnúť, alebo skôr z diaľky vidieť kompletnú „veľkú päťku" – levy, leopardy, byvoly, slony aj nosorožce. Ich lov je bezpochyby náročný, nebezpečný, no najmä nelegálny. Kenská prírodná rezervácia Ol Pejeta conservancy sa rozprestiera na rozlohe niekoľkých stovák kilometrov štvorcových, a to nepatrí k tým najnavštevovanejším v rámci rovníkovej Afriky. Je však zaručene najväčším útočiskom čiernych nosorožcov vo Východnej Afrike. Pre čoraz častejšie a ťažko kontrolovateľné pokusy pytliakov možno čoskoro nebude čo chrániť.
Kly slonov a nosorožcov ako vývozný artikel
Pred dvoma týždňami sa v médiách objavila informácia o tom, ako dal kenský prezident podpáliť vyše päť ton pašovaných klov a ozdôb zo slonoviny v hodnote jedenásť miliónov eúr. Mwai Kibaki tak chcel veľmi rázne upozorniť na dôsledky pašeráctva (najmä na sloniu populáciu). Vo Východnej Afrike sa slony rátajú na desaťtisíce, zatiaľ čo v Západnej Afrike je posledných pár jedincov. V Keni sa situácia zdala byť stabilizovaná, no neutíchajúci dopyt po slonovine na ázijskom trhu neustále pokúša podnikavých pytliakov a pašerákov.
Zhruba v rovnakom čase, keď sme rezerváciu Ol Pejeta navštívili aj my, tam zahynul jeden z hŕstky vzácnych nosorožcov bielych – Max – sirota, ktorú si obľúbili pracovníci/čky a väčšina návštevníkov/čok. Keď ho našli, mal už v tele sedemnásť guliek a odlomené oba kly. Za posledné mesiace sa podobných prípadov objavilo niekoľko. Lokálne médiá volajú po radikálnom riešení zo strany vlády – pytliactvo a pašeráctvo musí byť zastavené. Pracovníci/čky Kenya Wildlife Service a Ol Pejeta conservancy sa dočkali podpory zo strany polície. Pred pár dňami bolo zatknutých trinásť ľudí organizovanej pašeráckej skupiny v Laikipia dištrikte a ich šéf bol pri opakovanom nelegálnom pokuse o pytliactvo zastrelený.
Straty na životoch – u zvierat aj u ľudí
Ktorá poučka z učebnice ekonómie platí v tejto situácii? Kde nie je ponuka, tam nie je dopyt? Alebo kde nie je dopyt, tam nebude ani ponuka? Treba bojovať proti pytliactvu a pašeráctvu na africkom kontinente, zároveň je však potrebné zastaviť čierny obchod, prebiehajúci na ostatných kontinentoch, predovšetkým v Ázii.
Čo vedie Keňanov/ky, aby sa živili takouto nelegálnou činnosťou? Rýchla vidina zisku, alebo skôr celková beznádejná situácia doma? Slabá či skôr žiadna úroda, prirýchly rast cien potravín a prílev utečenecov/kýň v posledných mesiacoch sú veľmi silnou „motiváciou“, ktorá ich ale, samozrejme, neospravedlňuje.
Málokto z nás tuší, že v kenskom Dadaabe sa nachádza najväčší utečenecký tábor sveta (pozostávajúci prevažne z obyvateľov/iek Somálska, utekajúcich pred neutíchajúcimi konfliktmi doma). A že práve tam je niekoľkonásobne prekročená hranica, stanovujúca hladomor; podvýživa detí sa blíži k alarmujúcej hranici päťdesiat percent. V Keni je rozvojová spolupráca, no momentálne najmä humanitárna pomoc veľmi potrebná. Niekoľko miliónov obyvateľov/iek vysiela signály SOS. Aj smerom k nám.
