Začiatok jari v znamení demonštrácií

V obyčajnú marcovú nedeľu vyjde do uzimených ulíc málokto dobrovoľne. Väčšina ľudí sedí doma pred televízorom a vychutnáva si deň ničnerobenia predtým, ako v pondelok opäť nastúpi do povinnej 5-dennej „šichty“ v zamestnaní. Ale 14. marec bol tento rok výnimkou. Do ulíc vyšli stovky rôznorodých občanov/ok Bratislavy, aby demonštrovali svoje presvedčenie, alebo aby demonštrovali proti niečomu. Na 14. marec totiž pripadá temné „výročie“ vzniku prvého Slovenského štátu na čele s Dr. Jozefom Tisom, ktorého fungovanie dnes väčšina z nás označuje za najsmutnejšie obdobie našich dejím. Väčšina. Ale žiaľ, nie všetci.

Písmo: A- | A+
Verejné zhromaždenie
Verejné zhromaždenie (zdroj: Palo Markovič)

Aj vďaka väčšej informovanosti prostredníctvom zdielania eventov/udalostí na sociálnych sieťach a internete bola na každom z podujatí dostatočná účasť, aj keď slovenskí organizátori/ky protestov sa ešte majú čo učiť z hľadiska marketingu od svojich francúzskych, každodenne štrajkujúcich kolegov/ýň. Mladí ľudia, ktorým nie je všetko jedno, si v nedeľu poobede dali po Bratislave doslova štafetu od protestu k protestu, maratón od demonštrácie k demonštrácii. Ohlásené boli totiž hneď štyri verejné stretnutia, plus kopec sprievodných podujatí - väčšinou v rámci programu „Dosť bolo ticha" pod záštitou organizácie Ľudia proti rasizmu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mojou prvou zastávkou po vystúpení z električky krátko po 12ej hodine bola galéria Nadácie otvorenej spoločnosti na Baštovej ulici. V sutérene budovy bola otvorená výstava Martina Šútovca, ktorého už sedem rokov poznajú čitatelia/ky denníka SME ako karikaturistu Shootyho, čo trefne komentuje dianie na domácej politickej scéne. Komentuje obrazom, hoci pár slov, hesiel sa vo výsledku objaví. Z výstavy ma najviac zaujalo „cirkevné trio" obrázkov, kde napríklad kardinál Sokol velebí Dr. Tisa (prezidenta Slovenského štátu z roku 1939).

Po meste sa motal hlúčik japonských turistov, ktorí boli fotoaparátmi vyzbrojení asi rovnako ako fotoreportéri, prítomní o 13ej hodine na Hodžovom námestí. Čakalo sa na senzácie počas demonštrácií, lebo súťaže Czech press photo či World press photo vyhrávajú práve snímky stretov polície s antiglobalistami atď. Ale žiadne slovné, ani fyzické potýčky sa neudiali, dokonca ani počas „výmeny stráží", keď opäť pred prezidentský palác nastúpili po ľuďoch - ktorí sú proti fašizmu, ich protiklady - ľudia, oslavujúci Tisov slovenský fašistický štát. Možno preto, že všade boli rozostavaní policajti (a obrnený transportér). Niekedy sa zdalo, že policajti spolu s novinármi sú v prevahe oproti samotným účastníkom/čkam jednotlivých zhromaždení.

SkryťVypnúť reklamu

Transparenty s rôzne vyznievajúcimi heslami sa objavovali vo všetkých táboroch: „Komu slúžia tí, ktorým vadí vlastenecký zákon?" (Slovenská národná jednota); „Nacionalizmus neznamená automaticky extrémizmus." (Slovenská pospolitosť); „Fašizmus nie je vlastenectvo" (Združenie Občan, demokracia a zodpovednosť); „Tak teraz som sa naozaj naštval" (LZ Vlk) atď. Dve dievčatá, pozorujúce nástup fašizoidných hnutí o 14ej, zadreli svojský pohľad na celú vec: „To tým chalanom nesmrdia nohy v tých kanadách?" Áno, asi aj takéto myšlienky napadajú mladých v situácii, keď sa stretávajú na jednom mieste ľudia odsudzujúci a obraňujúci fašizmus.

SkryťVypnúť reklamu

V podchode dvaja bezkrkí mladíci zdravili nejakých anarchistov, presúvajúcich sa z Hodžovho námestia na Poštovú ulicu (kvôli živej inštalácii boja proti fašizmu) slovami: „Čaute! Striedačka?" Uf, smutný obraz. Ale zároveň aj veľmi dôležitý: na uvedomenie si situácie, že táto nacionalistická nemysliaca masa nie je anonymná - skladá sa z jednotlivcov/kýň - našich rovesníkov/čok, možno bývalých spolužiakov/čok zo základnej školy, ktorí sa vybrali iným, nesprávnym smerom.

Do najbližšej demonštrácie o 15ej ostávala ešte hodina, tak sme vybehli na kávu do starého mesta. Dali sme si drahý životabudič v kaviarni z nadnárodného koncernu, ktorá ako jediná bola široko-ďaleko v nedeľu poobede otvorená. Vliala som nápoj do seba s tým, že neponesiem kelímok s logom neslávnej (globalizujúcej) spoločnosti na ochranárske (antiglobalistické) zhromaždenie. To by bola „päsť na oko", trochu výsmech našej spoločnosti aj sebe samej. Keďže toaleta v danej kaviarni bola nefunkčná, celý protest lesoochranáskeho zoskupenia Vlk som potom energicky prešľapovala z nohy na nohu - ako zapálená protestujúca (akurát nie v maskáčovom oblečku).

SkryťVypnúť reklamu

Na improvizovanom pódiu sa vyvesoval transparent s nápisom „Máme radi túto krajinu", ktorý bol z druhej strany tuším popísaný niečím iným (recyklácia za každú cenu!). Zvukár, testujúci reproduktory na námestí SNP krátko pred začiatkom demonštrácie na nás vypustil svojský hudobný vkus - skvosty Erosa Ramazottiho, či Tiziana Ferra sa nahlas niesli celou slnečnou časťou Bratislavy. O niekoľko minút neskôr trýzniacu hudbu vystriedal rázny hlas Alojza Hlinu - výstrednú osobnosť, známu proti-slotovskými náladami. Veľký rečník a aktivista (zjavne aj nádejný politik do budúcna) pomohol lesoochranárom/kám z Vlka s organizovaním aj s úvodom stretnutia. Cieľom ľudských vĺčat bolo nazbierať aspoň 8 800 podpisov proti výrubu 8 800 hektárov lesov, a teda najmä proti novej zonácii TANAPu v prospech developerov a rozkrádačov Tatier.

Šikovný podnikateľ a anti-slotovec na záver ochranárskeho stretnutia na námestí SNP navrhol prítomným presun na Šafárikovo námestie pred sídlo SNS. Spoločne mohli ľudia položiť pred budovu vajíčka ako symbol nespokojnosti s krokmi národniarov/ok (ktorí zle šafária vo svojich ministerstvách, a najnovšie majú na konte aj nezmyselný vlastenecký zákon). Policajti počas kladenia vajíčok zatkli štyroch ľudí, neskôr sa na polícii dobrovoľne prihlásili ďalší traja ľudia - aby prejavili svoju spoluúčasť, prezentovali svoje hodnoty a nesúhlas s konaním jednej z vládnucich politických strán na Slovensku.

Po 16ej hodine sa po malých parkoch a peších zónach, ktoré ešte v centre našej metropoly ostali, prechádzali psíčkari/ky a rodičia s kočiarmi a malými deťmi. Obávam sa, že keby ste sa ich pýtali na špecifikum toho dňa - nevedeli by, čo povedať. Ale osobnosti, ako napríklad Fedor Gál, ktorí smerovali na diskusiu do bratislavského Art Fóra, by vám o negatívach prvého Slovenského štátu a dôležitosti protifašistického odboja vo vnútri každého z nás spustili niekoľkohodinovú prednášku. Pán Gál by dokonca priložil k nahliadnutiu svoju knihu či film na túto tému. Ak nebudeme o tejto problematike dostatočne informovaní, môže sa stať, že o rok bude tých neonacistických prívržencov/kýň pochodovať po uliciach Bratislavy viac a viac. A krehký pomer rozumných ľudí voči nerozumným sa môže ľahko zmeniť v neprospech nás a našej krajiny.

Boba Baluchová

Boba Baluchová

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

nekončiaca študentka a pedagogička, novinárka aj filmárka, pracujúca v roku 2013 ako terénna rozvojová pracovníčka v Keni - snažiaca sa hovoriť o témach, čo sa dejú, čo nás zaujímajú i trápia... http://twitter.com/bobinkha Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáCestopisKinematografiaReportážeLekcie rozvojaGlobálne témySúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
INESS

INESS

108 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,078 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

106 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

317 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

91 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu