Eutanázia sa rozdeľuje na aktívnu a pasívnu. Aktívna eutanázia je, keď lekár podal pacientovi nejaký liek alebo injekciu. Pasívna eutanázia je prerušenie štandardnej lekárskej starostlivosti ako je vypnutie ventilátora alebo nepodanie jedla a vody. Pasívna eutanázia je stále v niektorých krajinách považovaná za vraždu rovnako ako aktívna. Taktiež poznáme pojem asistovanej samovraždy. Vtedy lekár podá pacientovi infúziu, ktorú si pacient sám podá. Eutanázia môže byť taktiež dobrovoľná, kedy sa pacient sám rozhodne o smrti. Poznáme pojem nedobrovoľnej eutanázie pri závažných ochorenia, medzi ktoré by som zaradila rakovinu, Downov syndróm, kómu alebo demenciu. Tu sa podáva súhlas najbližších osôb. Možno by som mohla bližšie definovať, jednalo by sa by sa o rodinných príslušníkov alebo partnerov. Taktiež by bol potrebný súhlas súdu a lekárov. Malo by sa právne predísť vypočítavosti, kedy by niekto mal smrťou blízkeho niečo získať. Eutanázia je dobrý skutok pre trpiaceho, nemalo by sa s ňou manipulovať a nijakým spôsobom využívať. Trpiaci ľudia si zaslúžia zomrieť bez akejkoľvek vypočítavosti.
Poznáme množstvo prípadov, kedy je zrejmé, že človek trpí. Sama som mala možnosť vidieť človeka pripútaného na lôžku, odkázaného na pomoc blízkych. Pre mňa to bol pohľad, na ktorý nikdy nezabudnem. Tá pani bola pripútaná na lôžku a nevedela o sebe. Jej blízky na ňu hovorili, no ona nevnímala absolútne nič. Pretože nie je nič horšie ako pohľad na ľudské utrpenie. Asi najväčší rešpekt má u mňa jej rodina a blízki. Starostlivosť, ktorú do nej vložili, je určite nemalá. Tá si vyžaduje finančné prostriedky, ale financie nie sú všetko. Ide aj o neustálu prítomnosť pri chorom. Je obdivuhodné, ako sa blízki dokážu pozerať na svojho blízkeho a pritom si je na 99% istý, že ten človek by najradšej svoje trpenie ukončil, no nemôže. V našom štáte sa táto nadštandardná „služba" nepodáva a myslím, že ešte dlho nebude.
Ľudia majú oprávnený strach o to, že by mali určitú časť zo života prežiť v utrpení alebo bolesti. Nemá žiaden význam umelo udržiavať niekoho pri živote, keď by mohol zomrieť bez akejkoľvek bolesti. Myslím si, že by sa mala vybudovať lekárska starostlivosť, ktorá by ľudom dovolila dôstojne zomrieť.
Je veľmi ťažké vidieť v nemocniciach trpiacich ľudí, ktorých vyčerpávajú zbytočné vyšetrenia. Horšie prípady sú, kedy je človek na lôžku, odkázaný na silné lieky, ktoré mu nezaberajú, predlžujú jeho utrpenie a pridávajú vedľajšie účinky. Ťažké je rozhodnúť sa, čo je lepšie. Názory ľudí sú rôzne. Ja osobne som za eutanáziu, či už aktívnu, alebo pasívnu. Ja sa sama bojím bolesti, nedokázala by som žiť ani s pocitom, že som bremeno pre mojich najbližších. Aj keď naši najbližší by nám nikdy nepovedali, že im prekáža táto starostlivosť, ale cítili by to inak. Snáď čoskoro príde čas, kedy si človek s vážnou chorobou bude môcť vybrať medzi životom a smrťou...
