reklama

Myslíš, že je to láska?

Po nekonečne dlhých hodinách cestovania som docestovala na miesto, pre ktoré som sa rozhodla len tri týždne pred mojim príchodom sem. Čakali nás na letisku a bez váhania nás na privítanie objali a pustili sa s nami do reči.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Bola som úplne vyplieskaná z toho privítania, ktoré bolo plné objatí a radosti akoby ma už dávno poznali. Ich tváre svietili úsmevom a vnútornou radosťou. Nechápala som odkiaľ to berú, lebo aj ja som bola šťastná a spokojná. A predsa som cítila, že je to rozdielna radosť. Rozhodla som sa tu stráviť rok. Človek nikdy nevie ako dlho zostane tam kde je, ale ako sa vraví, že človek mieni no Pán Boh mení. Už takmer tri mesiace bývam s ľuďmi, ktorí sú teraz pre mňa mojou „rodinou“. Sedem asistentov, vrátane mňa a šiesti ľudia s postihnutím. To je moja rodina, s ktorou prežívam ťažkosti, radosti, situácie plné smiechu alebo situácie plné sĺz. Učím sa tu mnohým veciam ako sa postarať o seba a iných, ako viesť spoločný život a ako sa stať dospelým človekom, ktorý je nútený robiť isté rozhodnutia sám, bez toho, aby sa stihol s niekým poradiť.Deň za dňom veľmi rýchlo ubieha, no aj napriek tomu som verná svojmu pozorovaniu ľudí. Prečo Karol zareagoval takto? Čo tým chcel povedať? Aha, aký má krásny úsmev. Úprimný, plný lásky. Nedokážem sa na nich pozerať bez úsmevu.Mnohí známi sa ma pýtajú ako sa majú správať k takýmto ľuďom. Pre mňa je táto otázka veľmi čudná a prišla som na to, prečo mi tak vyznieva. Pretože na začiatku som len všetko a všetkých pozorovala, že čo robia, ako sa správajú a čo rozprávajú. Postupne som sa k nim približovala mojimi biednymi vetami v angličtine a snažila sa nadviazať rozhovor. Potom som pohladila po líčku s úsmevom na tvári a priateľským výrazom, no pritom sa v mojich očiach ukazovalo nesmierne očakávanie ako ten človek zareaguje. Wau, bol to úsmev. Úsmev na tvári a v očiach. Vtedy moje srdce začalo od nesmiernej radosti rýchlejšie búšiť akoby som uvidela osobu, ktorá je láskou môjho života. Mala som chuť vyskočiť a všetkých navôkol sa spýtať, či aj oni to videli. Z toho úžasu a prekvapenia som ostala ticho a vnímala tú nádhernú chvíľu. Mala som strach, že sa už nezopakuje, tak som si rýchlo vrývala tento moment do mojej pamäte, aby vždy keď zavriem oči som videla tento obraz a cítila to teplo na srdci. To bolo pred dvoma mesiacmi. Zmenilo sa odvtedy niečo? Samozrejme, že sa zmenilo a veľmi veľa. Už to nie je len úsmev, ale aj objatie, pohladenie, žmurknutie, nádherný rozhovor. Objatie dodáva človeku energiu a preto je potrebné raz za čas niekoho objať. Keď som bola doma, tak som sa častokrát hodila mojej maminke do náručia a povedala jej, že potrebujem dodať energiu. Nesmiete mi veriť, keby som vám povedala, že som bez tej výnimočnej energie vydržala dva mesiace. Úprimné objatie je tá ozajtstná sila. Donald je najstarší člen v dome, na vozíku a keď som ho raz objala, druhykrát mi len rukami naznačil, že chce objať. Pre mňa to bolo nesmierne dôležité gesto. A bolo to také objatie akoby som ho dostala od môjho starého otca. Úprimné a plné lásky. Nikto mi nemôže nahradiť objatie mojej maminky, ale mnohí mi môžu dať objatie plné lásky, ktoré pramení zo srdca. Ak toto nie je láska, tak už potom nič.

Anna Bodnárová

Anna Bodnárová

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

„Naplniť svoj Osobný príbeh je jedinou povinnosťou človeka. A keď niečo chceš, celý Vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.“ (P.Coelho) Zoznam autorových rubrík:  Moje úvahy, myšlienky...Má život zmysel?Láska a život

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu