Anna Bodnárová
Prázdne slová
Je komunikácia dôležitá, aby fungovali priateľstvá? Sú dôležité slová, ktoré sme vyslovili? Slová, ktoré sú buď pre oboch dôležité alebo len pre jedného z nich.
„Naplniť svoj Osobný príbeh je jedinou povinnosťou človeka. A keď niečo chceš, celý Vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.“ (P.Coelho) Zoznam autorových rubrík: Moje úvahy, myšlienky..., Má život zmysel?, Láska a život
Zoznam článkov blogera
Anna Bodnárová
List pre priateľa na rozlúčku...
Správa o tom, že si nás opustil ma prekvapila, aj keď som vedela, že toto sú tvoje posledné dni na tomto svete a očakávala som, že už skoro príde deň, keď nás navždy opustíš.
Anna Bodnárová
Už je to dávno
Je to ťažké a bolestivé, že ani neviem odkiaľ mám začať. Stalo sa to pred viac ako piatimi rokmi. V hlave si všetko spätne premietam a ukazuje sa mi život videný ružovými okuliarmi.
Anna Bodnárová
Prezradili ho ruky
Zvyčajná cesta, skoro zvyčajným vlakom, ale už nie so zvyčajnými poznámkami na skúšku. Rozhodla som sa cestovať skoro ráno v deň skúšky, čo má svoje výhody aj nevýhody.
Anna Bodnárová
Čo to vôbec znamená???
Väčšinou, keď upratujeme nájdeme kopec vecí, ktoré sme hľadali, alebo o ktorých sme si mysleli, že už sú dávno na smetisku. Prekvapuje nás, čo všetko sme schopní si nechať, lebo máme pocit, že sa nám to ešte zíjde. Pravda je taká, že nám len treba zohnať riadne veľký kôš, kde sa všetky tie haraburdy a staré listiny zmestia.
Anna Bodnárová
Ubehlo to ako voda
Čochvíľu a budo to rok. Rok, ktorý ma zmenil a mnohému priučil. Chcem zastaviť čas aspoň na chvíľu. Čas, aby som mohla popremýšľať, pospomínať či naplánovať. Nejde to, nemôžem zastaviť čas. Musím urobiť rozhodnutia a musím začať plánovať. Je to ťažké, ale patrí to k životu. Niekedy musíme zanechať niečo, čo nám bude veľmi chýbať, čo nám bude pripomínať istú časť života. Krásne a zároveň tak zvláštne. Najmladšia, čo všetkým tvrdila, že z domu nikdy neodíjde, isto nie nadlho, hmm, zrazu odišla. Ale vráti sa, no už o rok staršia.
Anna Bodnárová
Smola, šťastie, či trapas?! Hlavne, že je sranda...
Niekto tomu hovorí smola a niekto šťastie a ja tomu hovorím „moje trapasy“. Za celý ten čas, čo som v Škótsku sa dejú samé trapasy so mnou. Snažím sa nevidieť a naozaj nechtiac nešliapnuť do takého hnedého na zemi, zvyčajne to pes zanecháva, tak sa mi to nikdy nepodarí, lebo vždy si to včas všimnem a samozrejme preskočím. Hlavne, že nesmrdia moje topánky a nezanechávam žiadne stopy za sebou.
Anna Bodnárová
Miliónová svadba
Po niekoľkých mesiacoch som docestovala domov na prázdniny. Dôvod? Potrebovala som sa nadýchať domova a dodať energiu od mojich blízkych či známych. Najviac energie získate úprimných objatím. Okrem tohto dôvodu som prišla domov kvôli mojej sestre, ktorá sa rozhodla spojiť život spolu s teraz už mojim švagrikom, čiže jej snúbencom a mužom jej života.
Anna Bodnárová
Počul si už o Bohu? A vlastne, kto počúva? Ja alebo Boh?
O Bohu som počúvala už keď som bola malé dieťa. Moja mamka mi o ňom veľa rozprávala a stále v tom pokračuje. Keďže som najmladšia, veľa som sa dozvedela od mojich najlepších súrodencov. Prečo vlastne začínam túto tému?
Anna Bodnárová
Tri dni v horách
Plánovala som a nevyšlo to. Narýchlo som zmenila plány, kúpila čo som považovala za potrebné a vôbec netušila, čo za víkend to bude. Len som prosila o dobré počasie, čo v Škótsku je ozaj výnimočné. Mali sme byť dvaja, no nakoniec sme boli traja a dokonca slováci, takže sme si oddýchli aj od angličtiny. Bolo to ako putovanie bez cieľa.
Anna Bodnárová
Krok vpred, no už nie späť
„Pamätáte si váš prvý krok? Ten, ktorý ste urobili prvýkrát vo svojom živote, keď ste sa rozbehli smerom k jednému z vašich rodičov.“ Slová, ktoré som už toľkokrát počula. Potom sú ďalšie kroky, ktoré môžeme nazvať prvými, pretože sme to spravili po prvýkrát. Chcem sa pridať k týmto slovám, pretože v mojom živote bolo veľa vecí, do ktorých som sa niekedy s odvahou a niekedy so strachom pustila.
Anna Bodnárová
Stratený úsmev...
Kráčam po chodbe a v rukách držím veľkú kopu čistého prádla. Myšlienkami som úplne niekde inde, ako sa v skutočnosti nachádzam. Výraz mojej tváre je iný ako zvyčajne. Je bez úsmevu. Ale prečo? Čo sa stalo s mojim úsmevom? Nachvíľu som sa zamyslela.
Anna Bodnárová
Práca robí človeka?!
Práve je pokojné sobotňajšie popoludnie. Čítam históriu sociálnej práce a spoločnosť mi robia ďalšie dve osoby a príjemná hudba. Na chvíľu preruším svoje akože štúdium, vezmem papier a pero a začínam písať.
Anna Bodnárová
Trápne naivná 23-ročná „žaba“
Jeden z možných názorov: Pozerá na svet cez ružové okuliare alebo čo? Dostala sa do zahraničia, pomáha postihnutým a myslí si, že to je láska. Veď pre tých ľudí je to len trápenie. Chodia s nimi po meste a ukazujú ich akí sú to chudáci. Niekto ju objíme a tá je z toho úplne namäkko. A to čo píše o tej láske, tak si myslím, že číta veľa romantických knih...
Anna Bodnárová
Myslíš, že je to láska?
Po nekonečne dlhých hodinách cestovania som docestovala na miesto, pre ktoré som sa rozhodla len tri týždne pred mojim príchodom sem. Čakali nás na letisku a bez váhania nás na privítanie objali a pustili sa s nami do reči.
reklama
Anna Bodnárová
15 minút v obchodnom centre
Krásny deň na obzore, slnko nádherne svieti, je sobota, takmer žiadna práca... No ktože by už len ostával doma a trčal v tak pekný deň zatvorený v dome? Tak my teda nie! A vybrali sme sa teda na výlet autobusom.
Anna Bodnárová
Pohľad z mosta...
Obrovský štvorprúdový most, ktorý spája dva brehy toho istého mesta, mesta Inverness, v ktorom deň za dňom stále hľadám niečo nové a niečo krásne, čo poteší moje oči a čo ulahodí mojej duši. Ten most je len malinkou časťou toho uspokojenia.
