reklama

15 minút v obchodnom centre

Krásny deň na obzore, slnko nádherne svieti, je sobota, takmer žiadna práca... No ktože by už len ostával doma a trčal v tak pekný deň zatvorený v dome? Tak my teda nie! A vybrali sme sa teda na výlet autobusom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Kedže sa niektorým vyprázdnili ich pokladničky, tak bolo za potreby ich doplniť a to vybratím z účtu v banke. Zaparkovali sme na parkovisku veľkého obchodného centra a vybrali sa do banky. Aby sme si ušetrili prechody cez cestu, rozhodli sme sa prejsť cez obchodné centrum, ktoré bolo zaujímavejšie ako ulica. Bolo preplnené ľuďmi, každý sa hnal za neuveriteľnými akciami a vecami s neuveriteľným znížením cien, a hlavne pre nás to bolo jednoduchšie a bezpečnejšie.Boli sme štyri dievčatá, respektíve dospelé ženy, t.j. dve asistentky a dve žienky s postihnutím, ktoré vcelku rady nakupujú. Aj napriek tomu sme sa nezastavovali v žiadnom obchode, lebo naším cieľom bolo navštíviť banku a vrátiť sa naspäť k autu, v ktorom nás čakali naši chlapi, t.j. jeden asistent a dvaja krásni chlapi s postihnutím, ktorí nám robili spoločnosť na tomto našom sobotňajšom výlete. Ako sme tak prechádzali, stretli sme nesmierne veľa ľudí a pre mňa bolo veľmi zaujímavé sledovať ich pohľady a reakcie. Bolo to takmer ako vo filme. Kráčate jedným smerom, ale všetci idú vo vašom protismere a uhýňajú sa, aby nedošlo k zrážke ľudí. Pomaly som kráčala s mojou kamarátkou Katkou ruka v ruke, mala som úsmev na tvári a obrovské iskry a radosť v očiach, ale kdesi v hĺbke zvedavosť ako sa na nás pozrie táto pani, ako táto a ako tento chalan. Vidieť mladú babu držiac za ruku druhú krásnu babu, len predsa trošku odlišnú muselo byť pre nich veľmi zaujímavé. A čím odlišnú??? Oblečenie? Nie. Úsmev? Nie. Chôdza? Trošku iná, ale mohlo sa stať čokoľvek, napríklad nejaká nehoda autom. No v tomto to nebude, predsa sú len nejako odlišné. Áno, vidieť, že je to človek s postihnutím. A čo s tým? Aké boli reakcie ľudí? Boli všelijaké a aj ich myšlienky isto boli rôzne. Ja som len videla nesmelé úsmevy na ich tvárach, ktoré chceli opätovať mne a Katke. Zhrozenie a istý strach. V ich očiach bolo vidieť čokoľvek.... myšlienky, ako „Och Bože, aká som ti vďačná za moje zdravé deti“ a podobne. A ja som Bohu ďakovala práve za Katku a mnohých ďalších ľudí s postihnutím, lebo práve oni dokážu dať nášmu životu zmysel, šťastie, radosť a nesmierne veľa lásky. Nehovorila by som to, keby som to od nich, za zatiaľ dva mesiace strávené s nimi, nedostala. V mojom živote to bolo najkrajších 15 minút v obchodnom centre. Takýto úsmev a radosť v srdci by som nemala ani keby všetko predávali za 1 penny (za halier).

Anna Bodnárová

Anna Bodnárová

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

„Naplniť svoj Osobný príbeh je jedinou povinnosťou človeka. A keď niečo chceš, celý Vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.“ (P.Coelho) Zoznam autorových rubrík:  Moje úvahy, myšlienky...Má život zmysel?Láska a život

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu