Práca robí človeka?!

V dome je už všetko v poriadku. Doobeda sme mali veľké upratovanie izieb. Ja som bola veľmi nadšená, keď som videla ako veľmi sa chce človek s postihnutím integrovať do spoločnosti ostatných zdravých ľudí, ktorí s nim žijú. Napríklad mopovať podlahu v izbe, prezliekať posteľné prádlo, či ukladať šaty do skríň. A mnoho ďalších činností. Je pravda, že je to robené torchu nemotorne ako sme na to zvyknutí, ale veď na to sme tu, aby sme slúžili, slúžili tým, ktorí to potrebujú alebo očakávajú. Má to dve výhody, jedna je pre tých, ktorí sa učia a sú šťastní, že vo svojom živote urobili ďalšiu novú činnosť, ktorá ich nesmierne obohatila. Takúto radosť a šťastie by nikto z vás nepriehladol bez ohľadu na to, či máte nejakú skúsenosť s nimi alebo nie.A aká je výhoda pre nás? Unavili sme sa, lebo sme museli viac robiť, aby sme si uvedomili, že tu nie sme zbytočne. Učíme sa tak trpezlivosti a láske, komunikácii a objavovaniu nášho miesta v živote. Stačilo iba obyčajné doobedné upratovanie a moja nálada nabrala obrátky v pozitívnom smere na ďalších pár dní. Je to presne tak, ako keď si kúpite nejaké sladkosti na týždeň do zásoby. Takéto dodanie energie a k tomu telefonát s mojou rodinou, no kto sa už len môže mať lepšie?!Knihu histórie držím v rukách, na papier dávam slová, ktoré mi lietajú v hlave a zároveň pozorujem ľudí. Občas ma vytrhnú z mojich myšlienok, rozosmejú ma smiešnymi výrazmi tváre, porozprávajú sa so mnou o rôznych témach. Minúta za minútou ubieha a mne je ľúto, že sa o chvíľu skončí tak nádherný deň plný radosti a pokoja. No zároveň sa neviem dočkať nového dňa, lebo nikdy neviem, čo nové sa naučím.