Prázdne slová

Jeden z nich tie slová hovorí, aby zabil čas a uspokojil svojho kamoša, že sa mu predsa len venuje, alebo s nim hovorí, lebo to naozaj chce budovať na ich priateľstve. Ten druhý nič netuší, ale dôveruje mu, pretože je to jeho kamarát. Dôveruje mu, hltá každé jedno jeho slovo. Súhlasí s nim, alebo nesúhlasí. Počúva a zapája sa do rozhovoru. Úplne skvelá konverzácia, myslia si obaja, lebo sa majú o čom rozprávať. dokázali by takto hovoriť hodiny a hodiny, radšej by všetky svoje povinnosti zahodili za hlavu a len sa rozprávali s priateľom, kamarátom. Rozhovory, ktoré by trvali nekonečné hodiny. Ale príde čas, keď sa nateraz musia rozlúčiť a ich rozhovor predsa len prerušiť a ukončiť. Milo sa rozlúčia a konečne v tichosti odchádzajú každý svojim smerom domov.Po toľkých hodinách rozhovoru sa zamyslia, o čom všetkom vlastne hovorili a čo všetko porozprávali. Všade je ticho, ale im stále v ušiach znejú slová a smiech z nedávneho rozhovoru, ktorý si dookola premietajú. Možno povedali aj to, čo nemali a tak sa v duchu chytajú za hlavu - ach ja nešťastník, prečo som to povedal, mal som držať ústa, a podobne. A o čom všetkom sme to vlastne hovorili? Úplne o všetkom? A dalo mi to niečo?Zrazu zistí, že to všetko boli len prázdne slová, ktoré perfektne zabili čas a zabránili urobiť niečo užitočnejšie. Nakoniec si človek nad tým len mávne rukou a povie, že nabudúce si už dá na to pozor. Nabudúce, ale už nemusí byť, keď náhodou medzičasom zistí, že ten parťák z úžasného rozhovoru si z neho robil len "dobrý deň". Aj keď sa dobre porozprávali, tie slová neboli úprimné. Nič z toho nebolo úprimné a zistenie, že veril niekomu komu nemal, je fakt hrozné. Vedieť o tom je naozaj nepríjemné a bolestivé, ale dozvedieť sa o skutočnej pravde po mnohých rokoch je ešte horšie. Všetci vkladajú veľké nádeje do komunikácie a pritom ani netušia ako práve komunikácia môže zničiť priateľstvá, ak sa nesprávne použije. Ak niekto najprv koná a až potom myslí, vtedy vznikajú prázdne slová. Prázdne slová bez skutkov. A čo teraz s tým? Prestať komunikovať? Ignorovať človeka za jeho úžasne prázdne a neúprimné slová? A nerobíme to aj my niekedy, keď sa bojíme byť úprimní a povedať, čo si o tom, či onom myslíme, čo cítime? Je to ťažké, ale ešte ťažšie je stratiť kvôli vlastnej hlúposti priateľov. Ako zistiť či osoba, s ktorou práve rozvíjam debatu je uprimná a nevymýšľa si, len aby upútala? Nedá sa to zistiť. Je umením vedieť s múdrosťou viesť rozhovor. Múdrosť je dar, ktorý sa časom dá získať, ak o to žiadate a úprimným srdcom túžite. Škoda len, že mnohí po nej netúžia, pretože ich túžby viac smerujú k materiálnym veciam. Nie sme tu na to, aby sme súdili či posudzovali iných. Sme tu, aby sme všetkých prijímali takých, akí sú.