Čo to vôbec znamená???

Ako som tak upratovala, našla som svoje vlastné slová a úvahy, ktoré som napísala pred siedmimi rokmi. Na kúsku papiera vytrhnutého z nejakého starého zošita opisujem situáciu ako sa ľudia pripravujú na zmenu storočia. Znamená ta zmena aj zmenu nášho života, nášho zmýšľania, našich chýb? Znamená to, že sa všetko začalo odznova, že naša minulosť už nie je, lebo tú sme nechali v 20. storočí? Znamená to, že... čo to vôbec znamená? Čo sa zmenilo, tým, že sme v novom storočí? Vôbec nič, len číslo pri písaní storočia. To je všetko??? Vstup do nového storočia nám nedáva žiadne výhody? Hmm... Chcete výhody, nové šance a možnosti? V poriadku, tu ich máte. Bojujte o život, bojujte o lásku, bojujte o svoje sebavedomie, bojujte o svoju prácu, bojujte o svoju rodinu a o svojich priateľov. Bojujte, a použite výnimočnú zbraň, ktorú je tak ťažko si udržať. Použite zbraň zvanou LÁSKA. Ak ju získate, verte mi, že sa vám bude ľahšie žiť a úsmev z tváre, ktorý nám všetkým tak často chýba, lebo nemáme čas sa usmievať, lebo máme veľa starosti, lebo... nám náhle zmení život a náš boj bude zrazu prebiehať tak hladko, že si ani neuvedomíme koľko síl v boji vynaložíme. Najkrajšou reakciou v boji je protiútok, zvaný vrátený úsmev. Už ste niekedy skúšali metódu ÚSMEV ZA ÚSMEV??? Ak nie, tak vrelo odporúčam. Predstav si situáciu, že kráčaš po ulici a oproti tebe ide neznámy chodec. Nabij tú malú zbraň (úsmev), ktorú stále so sebou nosíš, len často skrývaš, a pri dostatočnej blízkosti neznámeho chodca a vystreľ. Často krát je reakcia okoloidúcich rovnaká, vystrelia na vás zbraňou, zbraňou o ktorej si mysleli, že nebudú musieť použiť, lebo svet sa zmenil. Všetci sú opatrní a snažia sa ochrániť. No chrániť sa pred úsmevom? To je dobrá blbosť. Skús predstavu tejto situácie zmeniť na skutočnosť. Prečo to všetko píšem, keď storočie sa zmenilo už pred niekoľkými rokmi, a prečo písať o úsmeve, tak trápnych rečiach? Veď život nie je o úsmeve a o tom ako strielať na okoloidúcich úsmevom. Prečo sa usmievať, keď máme práve obdobie na plač, pretože nás šťastie riadne zďaleka obchádza? Prečo byť optimistom, keď mnohí sa stávajú pesimistami? Prečo máme byť iní a vytŕčať z davu? A prečo sa vlastne toľko pýtame a vôbec nerozmýšľame nad tým, čo robíme? Tak už sa presťaňme pýtať a sťažovať! Skúsme si užívať to, čo máme. Nestrachujme sa o budúcnosť, tá sa o seba postará sama. A hlavne dôverujme... a komu? Každý komu chce, ja dôverujem tomu, ktorý má najväčšiu moc a prekypuje nekonečnou láskou – Bohu.