reklama

List pre priateľa na rozlúčku...

Správa o tom, že si nás opustil ma prekvapila, aj keď som vedela, že toto sú tvoje posledné dni na tomto svete a očakávala som, že už skoro príde deň, keď nás navždy opustíš.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Neplakala som, no predsa v menšom šoku, že ten deň už prišiel, v tichosti som odišla do kaplnky a spolu s našim Otcom spomínala na chvíle s tebou. Zrazu sa na mojej tvári objavil úsmev. Úsmev, ktorý mi prezrádzal o tebe ako o človeku, ktorý bol šťastný a spokojný, a snažil sa, aby aj ľudia okolo teba boli takí. Nehovoril si veľa, a ani to nebolo za potreby, pretože niekedy je krajšie spoznať človeka v mlčaní ako v nezmyselnom táraní o ničom. Hovoril si málo, ale keď si niečo povedal tvoje slová mali hĺbku a silu, silu zmyslu života. Nikdy si nebol otcom a predsa si nim bol, čo si ukazoval často krát nám mladým. Chalanom sa občas ušlo aj to dobré otcovské zaucho. Spomínam si na to, keď sa chalani vrátili večer od teba a vraveli, že akú otcovskú si im uštedril. Usmievali sa a zároveň si hladili to svoje „zranené“ líce. Ja osobne si myslím, že niektorým si to dal právom :). Našťastie nám dievčatám sa nič také neušlo. My sme skôr nadobudli pocit obrovskej úcty z tvojej strany a silu osobnosti ženy, že ženy sú niečo výnimočné. Teraz hovorím za seba, lebo ani raz sa mi u teba nestalo, aby si bol ku mne hrubý, nepríjemný, skôr opačne. Vedela som, že ak hľadám úsmev od blízkeho človeka, tak si to ty. Ak potrebujem mať pocit, že som výnimočná, čo ženy a dievčatá potrebujú často pocítiť, tak som zašla za tebou. Dal si nám to, na čo ľudia často krát zabúdajú. Dal si nám priateľstvo, ktoré si s každým v jednoduchosti budoval. A v jednoduchosti je krása, o čom som sa sama presvedčila.Chýba mi čas strávený s tebou, keď sme spolu pripravovali stôl na večeru pre ostatných v dome, pričom sme nezabudli natrhať v záhrade kvetiny do vázy, popritom sa poprechádzať po čerstvom vzduchu a porozprávať sa. Najviac mi asi chýbajú naše prechádzky, keď sme sa obaja vzdialili od všetkých a aj keď sme neboli sami, utiahli sme sa do samoty. Ticho, ktoré sme venovali modlitbe. Ticho, ktoré nás vytrhlo z rušného sveta. Vtedy som mala pocit, že sme sa vytratili do úplne iného sveta, a navzájom si robili spoločnosť, v tichosti. Som ti za to vďačná, pretože často krát počas dňa plného povinnosti mám problém sa stíšiť a na chvíľu zastať. Aspoň na chvíľu sa zamyslieť a ďakovať, prosiť a možno aj nemyslieť iba počúvať, a v tichosti sa prechádzať s niekým, kto si ma váži, má rád. Čerpať z mlčania na pochopenie mnohých situácii v mojom živote, alebo len vyventilovanie, to bolo niečo, čo mi dokázalo dodať energiu na zvyšok dňa.Verím, že svoje narodeniny si oslávil už bez bolesti s tými, ktorých si už na tomto svete dávno stratil a verím, že si konečne objal svojho brata, na ktorého si tak rád spomínal. A ešte niečo na záver. Nikdy som ťa nevnímala ako človeka s dawnovým syndrómom a demenciou, ale ako človeka s veľkým srdcom. Vždy si chcel byť Kristovým apoštolom a to sa ti aj podarilo, pretože si bol úžasným apoštolom Lásky. Ďakujem za všetko. CS zomrel vo veku 65 rokov, v Inverness v kruhu svojej rodiny a rodiny-komunity L´Arche.Opustil nás deň pred svojimi narodeninami, pretože niekto preňho pripravil omnoho lepšiu birthday party v nebi a hlavne bez bolesti. Tak všetko najlepšie drahý priateľu a dovidenia.Tvoja Anka :)

Anna Bodnárová

Anna Bodnárová

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

„Naplniť svoj Osobný príbeh je jedinou povinnosťou človeka. A keď niečo chceš, celý Vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.“ (P.Coelho) Zoznam autorových rubrík:  Moje úvahy, myšlienky...Má život zmysel?Láska a život

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu