Dnešným dňom končí týždňové prímerie, ktoré ukrajinský prezident ponúkol teroristom na Donbase za účelom mierového ukončenia vzniknutého konfliktu. Je nad slnko jasné, že teroristi bez zahraničnej pomoci majú dni zrátané, no napriek tomu podpora Porošenkovho mierového plánu práve zo strany teroristov bola za posledný týždeň minimálna. Minimálna natoľko, že výstižnejšie by bolo povedať nulová. Svedčí o tom zostrelený ukrajinský vrtuľník s deviatimi ľuďmi na palube, s ktorých neprežil ani jeden, svedčí o tom fakt, že pri dennodennom opakovanom ostreľovaní ukrajinských pozícií zo strany teroristov bolo niekoľko desiatok príslušníkov ukrajinských silových zložiek, ktoré sa zúčastňujú antiteroristickej operácie zranených a niekoľko zabitých. /prečo píšem silové zložky a nie vojsko, čítajte tu /. V Slavjansku na plné obrátky pracovala betonárka, aby mali teroristi materiál na dobudovanie a ďalšie posilnenie svojich pozícií, po Lugansku sa premávali tanky, a dnes v noci došlo k ďalšiemu útoku na tankový oddiel v Artemivsku /pár aktuálnych fotiek môžete pozrieť tu/. A dokiaľ pred pár dňami ukrajinské pohraničné sily neuzavreli hranicu /aspoň tvrdia, že ju držia pod kontrolou/, vojenská pomoc od veľkého "brata" prúdila k teroristom cez oficiálne uzavreté hraničné prechody bez ohľadu na slová podpory mierového plánu zo strany prezidenta RF . To je len malá sonda to toho, čo sa deje v týchto dňoch len nejakých tisíc km od našich hraníc, v krajine, s ktorou máme spoločnú hranicu, podobnú reč a zvyky a čiastočne aj spoločnú históriu. Sonda, ktorá nič nehovorí o tom, ako obetavo bránia obyčajní ukrajinci svoju zem, so zastaralou technikou, často pri minimálnej podpore zhora, trpiac pri tom množstvo zradcov vo vedení operácie / už dnes je zjavné, že k mnohým útokom či už na kolóny vozidiel alebo aj na lietadlo IL 76 zostrelené minulý týždeň by nemohlo dôjsť ak by teroristi nemali presné informácie od zradcov v radoch velenia protiteroristickej operácie /. Nič nehovorí o patriotizme tých, ktorí si v týchto chvíľach plnia svoju vlasteneckú povinnosť tým, že im na rozdiel od byrokratickej mašinérie operatívne zháňajú nepriestrelné vesty, dovážajú potraviny či pitnú vodu. Alebo zachraňujú ranených, vystavujúc nebezpečenstvu svoje vlastné životy a zdravie, ako to trocha možno zhliadnuť aj na tomto videu.
Dnes končí prímerie, ktoré skutočným prímerím ani nebolo. Dodržala ho iba jedna strana, aj to za cenu ľudských životov. Rodiny stratili ďalších mužov, matky synov, deti otcov, manželky mužov. Je škoda, že masmédiá nedokážu sprostredkovať tú bolesť, ktorú spôsobujú takéto straty. Možno ak by to dokázali, možno by sme žili v oveľa krajšom svete, svete bez vojen a nezmyselného zabíjania. Možno ..
Pán Porošenko mal včera prejav v európskom parlamente. Porozprával o mierovom pláne, o potrebe mieru a ukončenia tohto konfliktu. O potrebe normalizácie vzťahov medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou. Pričom vyzval Rusko, aby mierový plán prestalo podporovať iba slovami, ale prešlo k činom . Zatiaľ ich totiž až tak veľa nebolo. Skôr naopak, od konca februára sme svedkami bezprecedentného správania sa Ruska na medzinárodnej aréne, a v určitých momentoch mám pocit že prežívam deja-vu s tým, čo sa udialo v Európe v tridsiatych rokoch minulého storočia. A želám si len jedno - aby zvíťazil zdravý rozum. Aby sme nemuseli prežiť aj deja-vu rokov štyridsiatych .
