Žena, je bytosť krehká.
Sme nádoby plné nektáru. Vypiť nás do dna, by bolo sebecké. Máme tú krásnu, hebkú pokožku, nádherné oči, ktorým po rokoch vejáriky pridávajú na neopakovateľnom šarme. Vieme dýchať v čase milovania za dvoch. Rozkvet je naším letom. Plodnosť našou žatvou. Sme ženy, ktoré ak nepozbierajú úrodu, dokážu s neskutočnou láskou dávať pohladenie a nehu tým, čo im toto všetko nebolo dopriate. Sme jedinečné a každá je iná. Máme v sebe niečo, čo chceme rozdávať. Láska je našim pohonom. Úcta k nám našou potravou. Chceme byť milované a stále milovať. Všetko to, čo bytosť menom muž v nás chce si môže vziať. Zadarmo a predsa chceme, aby nám bolo zaplatené. Čakáme na odmenu v akejkoľvek podobe. Hmotné dary sú síce lákavé, ale vedzte, že to čo sa nedá chytiť má pre nás väčšiu váhu. Sme skrátka ženy s velkým skromným "Ž". Pohľad na nás, je ako by zakaždým z iného okna. Prízemne sa pozerá na ženy rozdávajúce rozkoš. Z vrchu zas pozorujú ženy ľudia s uzamknutým srdcom. Z okna vlaku nás mihnutím zazrú len tí, čo nevedia aké sme a trúfalo si nás prehadzujú cez hornú a dolnú peru. Vraj krásny je pohľad na ženu s ďalekohľadom. Zaostriť, vyštelovať ostrosť a len jedným očkom sledovať cez malú dierku tajomno. Vyberte si páni, muži, chlapi, ktorýkoľvek spôsob, aby ste nám zasiahli srdce. Len ho zasiahnite priamo a bezbolestne. Aj keď každý šíp bolí.
O mužoch polemizovať nejdem, lebo muž nie som. Viem povedať len toľko, že sú to tiež výnimočné bytosti. Zaslúžia si presne ako my lásku, pohladkanie a povedať s úsmevom: príjemný deň, chýbaš mi, chcem Ťa..a veľa veľa iného.
