Lívia Bogáňová
každý sa vyrovnáva so starosťami po svojom
Je obdobie plné slnka. Teda nastalo také obdobie. Všetci vieme, že toto leto nás poriadne vycvičilo. A nie len nás. Naše deti, ktoré už prestali baviť hry u starých rodičov, či táborové seansy pri ohni, naberajú na obrátkach. V pomaly, vedomosťami vyprchajúcich hlávkach, si poniektoré spriadajú z toho nič nerobenia nové plány. Aby sa zabránilo večnému vysedávaniu pred počítačom, ešte pred odchodom im naplánujeme takmer celý deň. Od umytia riadov, cez naservírovanie obeda, až pre tých šikovnejších aspoň ustlanie postelí. Klamala by som, že sa tvárim ako šťastná, keď sa vrátim domov z práce a všetko je na papieri, ktorý sa hrdo týči na chladničke, odfajknuté. Vôbec nie. Starosti detí sú úplne iné. A celkom som rada, že ich nemajú také ako my dospelí. Naše sa podstatne líšia, ale v princípe trápime sa rovnako. Pokým sa deti bezstarostne zabávajú, my sa musíme denne pasovať okrem spomínaného počasia aj s inými, nie príliš lichotivými situáciami a zážitkami. A nechceme sa!!! Sama sa seba niekedy pýtam, či všetky tie rady a popísané knihy majú v sebe pravdu. Píše sa v nich totiž, že ako si v mysli predstavíme deň, taký ho budeme mať.
