Sedíme na zemi a počúvame ako tréner Den rozpráva svoj príbeh....jeho syn je postihnutý, musí sa o neho každý deň starať, ale preňho je to požehnaním....,,keď vidím postihnutého človeka som šťastný, pretože moje problémy sa zdajú byť banálne"....krásna myšlienka.Úplne sa s ňou stotožňujem. Všetci mi pripadali neuveriteľne vnímaví...všetko si pamätali, o všetko sa zaujímali....milujú ľudí!Milujú ich takých, akí sú...s kladmi aj zápormi....
Vstúpili sme do kaviarne, a už som počula fredov hlas:,,Ladies, come here.Hey everybody, they are twins,you know it?VeRONYka, please, sit next to me."Veľmi príjemný chlapík...stále rozpráva, chce Vás spoznať...podporiť.Sedeli sme okolo neho štyria...zakaždým keď prišiel niekto nový, vyrozprával mu všetko o nás...akú máme prezývku, čím chceme byť...Sršal energiou...takého človeka som už dávno nestretla...,,Neobmedzjete sa, nestanovte si limity...ja viem, že budete najlepší v čom len budete chcieť, len treba veriť...ty budes najlepšia trénerka, viem že raz za mnou prídeš do Chicaga, a všetci ťa budú poznať.A ja budem šťastný že som stál pri tvojich začiatkoch, chcem ti pomôcť..."...opakoval stále dokola...až som tomu sama uverila...wau, mám toľko nových pocitov a zážitkov...Vďaka tomu že prišli som sa dozvedela že na škole máme novú spolužiačku z Austrálie...veľmi milé dievča.Takisto som spoznala Lukáša, ktorý sa stane hercom...viete taký ten typ ,,pretty boy"=)...neskutočne veľa mi to dalo, som za to vďačná...
