" Aténčania a Lacedemončania, ako aj ich spojenci uzavreli dohodu obsahujúcu nasledujúce body a jednotlivé mestá ju potvrdili prísahou.
Čo sa týka spoločných svätýň: každý podľa obyčají predkov môže do nich vstúpiť a vykonávať obety, radiť sa vo veštiarňach a vysielať slávnostné posolstvá po pevnine i po mori bez akéhokoľvek strachu.
Posvätný obvod a Apolonov chrám v Delfách a takisto delfský ľud nech je podľa obyčají predkov nezávislý a samosprávny. Obyvateľstvo a jeho pozemky nech sú poplatné len svojej vláde a nech podliehajú svojim vlastným súdom podľa zákonov predkov.
Tento mier nech trvá 50 rokov, lebo ho uzavreli Aténčania a ich spojenci na jednej strane a Lacedemončania a ich spojenci na druhej strane bez ľstí a škody na zemi i na mori.
Zakazuje sa bojovať Lacedemončanom a ich spojencom proti Aténčanom a Aténčanom a ich spojencom proti Lacedemončanom a ich spojencom. Prípadné spory medzi nimi sa majú rozhodovať na súdoch a prísažne podľa dohôd.
Lacedemončania a ich spojenci nech vydajú Aténčanom Amfipolis. Obyvatelia miest, ktoré vydajú Lacedemončania Aténčanom, nech môžu slobodne odísť, kam chcú, s celým svojím majetkom. Mestá, ktoré platia daň uloženú za čias Aristeida, nech sú samosprávne a nech nie je dovolené Aténčanom a ich spojencom použiť zbraň proti nim, ak určenú zbraň zaplatili. Takýmito mestami sú: Argilos, Staigeiros, Akantos, Skolos, Olyntos a Spartalos, ktoré nepatria do nijakého spojenectva, ani so Sparťanmi, ani s Aténčanmi. Keď však dobrovoľne požiadajú o vstup do spolku s Aténčanmi, nech sú prijatí.
Mekyberňania, Sanajčajnia a Singajčania nech bývajú vo svojich mestách ako Olynťania a Akanťania.
Lacedemončania a ich spojenci nech vydajú Aténčanom Panakton.
Aténčania nech vydajú Lacedemončanom Koryfasion, Kyteru, Metonu, Pteleon, a Atalantu a mužov pochádzajúcich z Lacedemonu, ktorí sú v zajatí vo väzeniach v Aténach a na iných územiach, ktoré patria Aténčanom. Nech umožnia slobodný odchod tým, čo sú obliehaní v Skione a ostatným spojencom Lacedemončanov, ktorí sú v Skione a ktorých tam poslal Brasidas a tým spojencom Lacedemončanom, čo sú väznení v Aténach a v iných oblastiach patriacich Aténčanom.
Rovnako aj nech Lacedemončania prepustia na slobodu tých Aténčanov a ich spojencov, ktorých držia vo väzení.
Aténčania majú právo rozhodnúť podľa vlastného uváženia o Skiončanoch, Torončanoch a Sermylčanoch a o obyvateľoch iných miest ktorých majú vo svojej moci." - možnože je to zlý preklad, ale ak je dobrý preklad a znenie tej zmluvy je autentické, tak stojí za povšimnutie, to čo som vysvietil. Tu sa prejavuje demokracia v praxi- ktorých majú vo svojej moci- a pritom to boli ich bývali spojenci, ktorí sa proti ním pre určité veci vzbúrili tým, že vystúpili zo spojenectva. A je ešte zarážajúce, že Aténčania na tie mestá mali nárok, aj napriek tomu, že ich nedobyli, lebo tie mestá ešte boli obsadené posádkou Peloponézanov. Tiež je zvláštne, že Aténčania akosi ignorovali vôľu obyvateľov dotknutých miest, keď im nedali na výber. Popritom, aj počínanie Lacedemončanov je veľmi čudné, lebo nechránili si svoje záujmy a nepotvrdili záruky, ktoré týmto mestám dal Brasidas. -
" Aténčania nech prisahajú Lacedemončanom a ich spojencom po jednotlivých mestách. V každom meste nech obidve strany zložia najvyššiu prísahu v prítomnosti sedemnástich občanov z každého mesta.
Prísaha nech znie následovne:-" Budem dodržiavať túto zmluvu a zachovávať mier spravodlivo a bez ľstí." Túto prísahu nech zložia aj Lacedemončania a ich spojenci pred Aténčanmi a ich spojencami a nech ju obnovujú každý rok. Nech všetký strany postavia pamätný stĺp v Olympii, v Delfách, na Istme, v Aténach na Akropole, v Sparte a v Amklách.
Ak niektorá strana niečo zabudla, nech je to čokoľvek, nech sa to nepokladá za porušenie prísahy, ale nech otvorene a čestne posúdi každý prípad, aby sa so súhlasom obidvoch strán, Aténčanov a Lacedemončanov, urobili zmeny v dohode."
- Táto dohoda bola uzavretá v Sparte za efora Pleistola v 24. deň mesiaca artemisia a v Aténach za archonta Alkaia 26. dňa mesiaca elefeboliona. podpísali ju všetci významní muži Atén a Sparty ( za Spartu okrem eforov aj obaja králi ), no ako som už naznačil, mala v sebe zárodky nespravodlivosti. Napríkad najviac ukrívdení sa asi museli cítiť obyvatelia miest, ktorym Brasidas a teda Lacedemon sľúbili ochranu a ktorá tým pádom prestala platiť. Taký Klearidas sa vzburil a odmietol vydať Amfipolis, v ktorom bol Brasidov hrob a až v Sparte mu osobne a dôrazne pripomenuli, že musí počúvať. Na zákade toho mal vydať to mesto, hoci obyvatelia Amfipolidy boli proti. K tomu sa začali nabaľovať aj požiadavky jednotlivých spojencov Sparty, hlavne Bioťanov pod vedením Téb, ktoré boli proti akejkoľvek zmlúve s Aténčanmi. Títo boli nahnevaní na to, že mali vydať Panakton a nedostali za to alikvotnú náhradu, takisto mali k tomu výhrady Korinťania a dokonca Megarčania. Koryfasion ako ho nazývali Lacedemončania -bol Nestorov Pylos - taktiež bol problémovou oblanou a Aténčania sa ho nechceli vzdať. Vzhľadom k tomu, že v Aténach sa v tomto mieri najviac angažoval Nikias a on bol 1. archontom tesmotetom, tak táto dohoda uzavretá 12. apríľa 421 p.n.l., bola nazvaná podľa neho - Nikiov mier. No táto zmluva bola pre Lacedemončanov slabá a tak uzavreli s Aténami bilaterálnu dohodu, ktorá sa dá nazvať aj zmluvou o vzájomnej pomoci voči všetkým, koho ktorá strana určí za nepriateľa. Najviac sa obávali Argu, ktorý bol nezasiahnutý vojnou a mal tendenciu stáť sa spojencom Aténčanov. Argos v minulosti Lacedemončania porazili a donútili podpísať mier na 30 rokov a k tomu stratil kynurský kraj na ktorý si teraz Argejčania robili nárok.
Dohodu o mieri za Atény podpísali:- Alkiaos - archont eponymos; Lampon- kňaz a veštec a intrigán; Istmionikos- jeho funkcia je neznáma, ale pravdepodobne bol jedným z archonov tesmotetov, Nikias- vojvodca a štátnik, predstaviteľ umiernenej strany a zastánca mieru; Laches- aténsky stratég; Eutydemos-aténsky stratég; Prokles-tiež jeden zo stratégov; Pytodoros- archont a zároveň stratég, úspešne si počínal neskôr v Lakónii; Hagnon- Nikiov syn (no nie tu hore spomenutého Nikia), otec Teramena, bol spolustratégom Perikla, obliehal Poteidai a Amfipolis, kde boli jeho oddiely zničené; Myrtilos a Iolkios- nepoznám ich funkcie, no tiež predpokladám, že boli ďalší z archontov tesmotetov; Trasykles- vojvodca; Teagenes- vojvodca; Aristokrates- syn Skeliov, stratég a oligarcha; Timokrates- predpokladá sa, že bol otcom Aristotela, a spolu s - Leonom- ktorý obetoval svoje 3 dcéry na odvrátenie moru v 2. roku vojny; - Lamachosom- synom Xenofanovým, neskôr stratégom na Sicílii a s - Demostenom- podľa mňa- najschopnejším aténskym vojvodcom vďaka ktorému Kleon získal také úspechy aké získal - patrili k strane umiernených. Alkibiades- neskorší olympijsky víťaz na 91. hrách, stratég a štátnik, žiak Sokrata a priateľ Perikla, zastánca tvrdej línie proti Lacedemončanom, sa na tejto zmluve, ako jej signatár nenachádza.
Za Lacedemon ju podpísali:- Pleistoanax, syn Pausaniov a Agis, syn Archidamov- králi; Pleistolas- efor eponymos; Damagetos, - Chionis, - Metagenes, - Akantos - nepoznám ich funkciu, pravdepodobne efori, Ischagoras- vojvodca, priviedol posily Brasidovi na Chalkidiku; Filocharidas- bol spolusignatárom prvej zmluvy na 1 rok; Zeuxidas, - Daitos, - Antippos, - Alkinidas, - Empedias, - Menas, - Lafilos - Lacedemončania o ktorých tiež nemám poznatky; Tellis- otec Brasida.
Až po podpísaní všetkých dohôd Aténčania prepustili svojich zajatcov, hlavne z ostrova Sfaktéria ( pričom Lacedemončania a ich spojenci to urobili ešte po podpísaní mierovej zmluvy a k tomu vydali mestá, okrem Amfipolisu, ktoré bolo neurčité a o ktorom jednali). Týmto sa skončilo prvých 10 rokov konfliktu, ktorý jedni nazývali dórska, alebo druhí podľa kráľa Sparty Archidama- archidamská vojna.
