" V tom čase, keď Argejčania rokovali o týchto záležitostiach, lacedemonskí vyslanci Andromenes, Faidimos a Antimenidas, ktorí mali prevziať od Boióťanov správu nad Panaktom a nad zajatcami a mali to odovzdať Aténčanom, sa presvedčili o tom, že Panakton bol zničený. Boióťania to odôvodnili tým, že už dávno mali spor s Aténčanmi o to územie, o ktorom prisahali, že tam nik nebude bývať, ale obidve strany na ňom budú môcť pásť dobytok. Andromenes so svojim sprievodom priviedli do Atén aténskych zajatcov väznených v Boiótii, aby ich tam odovzdali a oznámili, že Panakton bolo zničené a vyslovili názor, že toto mesto vlastne akoby bolo vydané, lebo tam už nebude bývať nijaký nepriateľ Atén. Tie reči vyvolali nevôľu Aténčanov, ktorí to zničenie mesta Panaktos, pokladali zo strany Lacedemončanov za urážku, lebo to mesto malo byť vydané v takom stave, v akom bolo prv. Okrem toho sa Aténčania dozvedeli o ich zvláštnej zmluve s Boióťanmi, hoci predtým tvrdili, že budú spoločne donucovať mestá uzavrieť mier, ak to neurobia dobrovoľne. Zistili, že ani iné body dohody neboli dodržané, cítili sa oklamaní, preto legátom odpovedali ostro a poslali ich preč.
Po takých nezhodách na oboch stranách, odporcovia mierovej dohody v Aténach chceli ihneď zmluvy zrušiť. Predovšetkým to bol Alkibiades, syn Kleiniov, muž vtedy ešte mladý ( túžiaci po poctách svojich predkov); za mladého by ho boli pokladali v iných mestách, tu ho však vďaka sláve svojich vynikajúcich predkov pokladali za váženého."
Alkibiades mal vtedy asi 32 rokov. V čase obliehania Poteidai slúžil ako hoplit spolu so Sokratom. Jeho starý otec bol priateľom Kleistenovi, jeho otec bojoval pri Artemisiu a padol pri Koronei. Z matkinej strany bol príbuzným Perikla.
" Zastával názor, že najlepšia by bola dohoda s Argom, ale v tom čase ho hnala ctižiadostivosť v súperení s ostatnými. Lacedemončania totiž rokovali o mieri s Nikiom a Lachetom a nepokladali ho pre mladosť za dosť váženého a nectili si ho, ako sa patrilo podľa starého zvyku o proxenii- túto totiž jeho dedo odoprel, ale on ju opäť obnovil, lebo sa staral o zajatcov zo Sfaktérii. Mal pocit, že je v každom ohľade znevažovaný a tak spočiatku vystupoval proti mieru, tvrdiac, že Lacedemončanom nemožno veriť, lebo oni uzavreli dohodu o mieri iba preto, aby s pomocou Aténčanov zničili najskôr Argos a potom, keď v ňom urovnajú pomery, aby zaútočili na Aténčanov. Len čo prepukli tieto problémy spojené s nedôverou, Alkibiades poslal z vlastného rozhodnutia posla do Argu, aby bez otáľania prišli aj so spojencami z Mantineie a Eleie a uzavreli s nimi ( Aténami) spojeneckú zmluvu, lebo nadišla príhodná chvíľa a sám tu chcel čo najviac prispieť svojou pomocou.
Keď Argejčania počuli správu, uvedomili si, že Aténčania nesúhlasili so spojenectvom Boióťanov a Lacedemončanmi a že medzi nimi a Lacedemončanmi sa vytvorilo veľké napätie. Argejčania nevenovali pozornosť tomu, že ich vyslanci už nerokujú o spojenectve v Lacedemone, ale požiadali o pomoc Aténčanov. Mali na pamäti, že Atény sú oddávna ich spriateleným mestom. Takisto ako oni majú v Aténach demokratické zriadenie a okrem toho, ak sa situácia vyhrotí a nastane vojna, bude to pre nich najsilnejší spojenec na mori. Preto vyslali do Atén poslov, aby rokovali o spojenectve. K posolstvu sa teda pridali, na naliehanie Alkibiada aj Mantinejčania s Elejčania. Prišli ta aj traja lacedemonskí poslovia Filocharidas, Leon a Endios, všetko najlepší priatelia Aténčanov. Posolstvo z Lacedemonu bolo vyslané z obavy, že podráždení Aténčania môžu uzavrieť spojeneckú zmluvu s Argom, ako aj preto, aby žiadali vydanie Pylu za Panakton a aby Aténčanom vysvetlili, že spojenectvo uzavreté s Boióťanmi nebude pre nich škodlivé.
Keď poslovia z Lacedemonu vystúpili v rade 500 a tvrdili, že majú splnomocnenie s neobmedzenou právomocou riešiť všetky sporné otázky, nahnali Alkibiadovi strach. Obával sa totiž, že ak poslovia povedia to isté pred ľudom, získajú si ho na svoju stranu a spojenectvo s Argom nebude prijaté.
Vtedy Alkibiades vymyslel nasledujúci trik. Presvedčil Lacedemončanov, že im pomôže získať späť Pylos a odstrániť ostatné nedorozumenia- pričom vraj využije celý svoj vplyv, aby získal súhlas ľudu, hoci predtým bol proti- ak oni v ľudovom zhromaždení neprezradia, že majú neobmedzenú plnú moc. No jeho skutočným plánom bolo to, aby odvrátili Lacedemončanov od Nikia a aby Atény uzavreli zmluvu s Argom a jeho spojencami. A to sa naozaj stalo. Keď lacedemonskí poslovia predstúpili pred zhromaždenie ľudu a spýtali sa ich, či majú plnú moc, nevyhlásili ako v rade, že ju majú, ale jednali podľa rady Alkibiada a plné moci zamlčali, na čo Aténčania stratili trpezlivosť a poslúchli Alkibiada, ktorý ešte ostrejšie ako predtým útočil na Lacedemončanov a chcel zavolať Argejčanov a ich spojencov k uzavretiu mieru. No pred prijatím uznesenia o pozvaní Argejčanov a ich spojencov na zhromaždenie nastalo zemetrasenie a tak zhromaždenie ľudu to uznesenie odložilo."
Ctižiadosť a túžba po moci spojené s nerozvážnosťou spôsobila nezhody medzi Aténami a Lacedemončanmi a to až také že v 14. roku vojny Aténčania porušili zmluvu s Lacedemončanmi, aby pomohli Argu a to im prinesie ďalšiu porážku. Niekto sa asi nevie poučiť, ale to bude budúcnosť, ako aj to, že Korinťania a iní sa vrátia do spojenectva s Lacedemonom a iné veci. Zatiaľ prebiehajú medzi Aténami a Lacedemonom len rečnícke súboje, v ktorých veľkú kladnú úlohu zohráva Nikias. Ale ani jeho vplyv nebude stačiť k tomu, aby odvrátil intrigy Alkibiada a jeho skupiny, ktorí bola za vojnu.
