" Keď prišli do Lacedemonu povedali, čo im bolo uložené a napokon vyhlásili, že uzavrú spojeneckú dohodu s Argom a jeho spojencami, ak oni nezrušia spojenectvo s Boióťanmi. Efor Xanaros a jeho rovnako zmyšľajúci spoločníci nesúhlasili so zrušením zmluvy s Boióťanmi, ale na Nikiovu žiadosť obnovili prísahu. Nikias sa obával, že keby sa vrátil bez úspechu, spoluobčania by ho napadali, lebo ho pokladali za pôvodcu (podľa nich nevýhodnej) dohody s Lacedemončanmi. Tak sa aj stalo. Keď sa vrátil a Aténčania zistili, že nič nedosiahol, nazlostili sa naňho a pokladali to (jednanie Lacedemončanov) za urážku a keďže práve vtedy tam boli vyslanci z Argu a ich spojenci, ktorých tam pozval Alkibiades, uzavreli s nimi spojeneckú zmluvu tohto znenia:- Aténčania, Argejčania, Mantinejčania a Elejčania uzavreli medzi sebou mier na 100 rokov za seba samých a za svojich spojencov, bez ľstí a bez úmyslu si navzájom si škodiť a to na zemi i na mori.
Argejčanom, Elejčanom a Mantinejčanom a ich spojencom sa zakazuje akýmkoľvek spôsobom použiť zbrane na škodu Aténčanov a ich spojencov a Aténčanom a ich spojencom proti Argejčanom, Mantinejčanom a Elejčanom a ich spojencom.
V prípade, že nepriateľ napadne ktoréhokoľvek zo spojencov, ostatní mu musia prísť na pomoc čo narýchlejšie, len čo o túto pomoc bude požiadané.
Ak nepriatelia spustošia krajinu a odtiahnu, bude ich mesto pokladané za nepriateľské voči Aténam, Argu, Eleie a Mantineie a všetky tie mestá začnú proti nemu vojnu. Vojnu nebude možné ukončiť, ak s tým nebudú súhlasiť všetky tieto mestá.
Ozbrojeným silám sa nedovoľuje prechádzať územím spojencov, iba ak tieto všetky mestá - teda Atény, Argos, Eleia a Mantineia - tento prechod umožnia.
Mesto, ktoré pošle pomoc, je povinné poskytnúť vyslanému vojsku stravu na 30 dní, kým sa dostanú na územie mesta, ktoré požiadalo o pomoc. Ak mesto, ktoré požiadalo o pomoc, chce použiť vojsko na dlhšie obdobie, nech poskytne stravu každému hoplitovi, ľahkému pešiakovi a lukostrelcovi a dá mu na každý deň 3 aiginské oboly a jazdcovi aiginskú drachmu.
Velenie nad vojskom musí mať mesto, ktoré požiadalo o pomoc, pokiaľ je vojsko na jeho území. Ak sa spojenecké mestá dohodnú na výprave kamkoľvek, velenie sa musí rozdeliť medzi všetky zúčastnené mestá...."
Potom text zmluvy ešte obsahoval text prísahy, ktorou sa všetký mesta zaviazali dodržiavať a kde a za akých podmienok sa bude prísaha obnovovať a príslušné dodatky.
"Takto boli uzavreté dohody a spojenectva medzi Lacedemončanmi a Aténčanmi a ani jedna strana nezrušila platné zmluvy po uzavretí nových. Korinťania, hoci boli spojencami Argu, nepridali sa k zmluve ( takisto ako sa nepridali predtým k tej, ktorú podpísali Argejčania, Elejčania a Mantinejčania, podľa ktorej mali mať spoločných spojencov a nepriateľov) a odôvodnili to tým, že stačí, ak majú dohodu o obrannom spojenectve (podľa ktorého boli povinní si navzájom pomáhať), sami vraj s nikým nepôjdu na výboje. Tak sa Korinťania pomaly odťahovali od nových spojencov a orientovali sa na Lacedemončanov.
V to isté leto boli olympijské hry a na nich prvý raz vyhral Arkáďan Androstenes v pankratiu."
Ďalšie udalosti, čo sa diali pred olympijskými hrami opíšem v ďalšej časti. Elejčania zneužijú svoju funkciu a aj zabránia obetovať Lacedemončanom pri oltári Dia Olympského a urobia ešte jednu vec, ktorá si vyslúži (a to právom) neskoršiu odvetu. Lacedemončaia dodržiavajú ekecheiriu, aj keď ich to poníženie, čo utržia, musí stáť veľa premáhania.
