"Len čo Lacedemončania uzavreli štvormesačné prímerie a odišli z oblasti Argu, začali obviňovať Agida, že nedobyl Argos, keď mal na to výbornú príležitosť, lebo sa ľahko zhromaždilo toľko veľa a silných spojencov. Keď však prišla správa o dobytí Orchomenu, Lacedemončania mali ešte viac starostí. V hneve, čo nebolo ich zvykom, sa rozhodli zbúrať jeho dom a uložiť mu pokutu stotisíc drachiem. Vtedy ich Agis začal prosiť, aby nerobili ani jedno a ani druhé, že sám na ďalšej výprave odčiní obvinenia vynikajúcimi činmi a ak to nedokáže tak nech s ním robia čo chcú. Oni potom pokutu a zbúranie domu odložili a vydali pri tej príležitosti unesenie, aké dovtedy ešte nevydali, vybrali totiž kráľovi 10 poradcov, bez súhlasu ktorých nesmel odchádzať z mesta s vojskom a príjmať rozhodnutia týkajúce sa politiky mesta.
Medzičasom prišla správa z Tegei, že ak sa nepoponáhľajú na pomoc, Tegea sa od nich odtrhne a pridá sa k Argu a jeho spojencom. Toto odtrhnutie je takmer isté. Vtedy Lacedemončania nezvyčajne rýchlo vyrazili na pomoc a dali sa na pochod, súčasne dali na vedomie Arkáďanom, svojim spojencom, aby sa zhromaždili a išli s nimi k Tegei. Sami Lacedemončania pochodovali až po Oresteion a keď tam dorazili, poslali späť 1/6 vojakov, ako ochranu." -podľa poznámok od Tukydida, ktoré sa našli, bol počet Lacedemončanov, ktorí ďalej pokračovali asi 4180 mužov. - "V tom počte boli tak starí, ako aj mladí vojaci. Takto došli do Tegei. Onedlho tam došli aj Arkáďania. Takisto poslali rozkaz do Korintu, Boióťanom, Fókom a Lokrom, aby sa podľa možnosti ponáhľali do Mantinei. Ale títo dostali rozkaz nečakane a nebolo ľahké sa dostať cez nepriateľské územie, ktoré bolo uprostred, iba ak by sa boli navzájom počkali a tiahli spoločne. No aj tak sa poponáhľali. Lacedemončania spolu s prítomnými Arkáďanmi vpadli na územie Mantineie, utáborili sa neďaleko Heraklovej svätyne a začali plieniť krajinu.
Keď Argejčania a ich spojenci zbadali nepriateľov, zaujali obranné postavenie na ťažko prístupnom mieste a zoradili sa do boja. Netrvalo dlho a Lacedemončania postupovali proti ním a priblížili sa na takú vzdialenosť, pokiaľ bolo možné dohodiť kameňom. Vtedy ktosi zo starších, vidiac, že postupujú proti pevnosti, zakričal na Agida, či chce liečiť zlo zlom, čím dal najavo, že Agis chce terajšie nemiestne úsilie nahradiť neodôvodneným ústupom od Argu. Agis po tomto výkriku, ale možno aj preto, že sám zmenil plán, stiahol vojsko rýchlo späť skôr, ako sa stretlo s nepriateľom. Keď ustúpil, začal odvádzať vody potoka na mantinejské územie, kde sa stretli v boji Mantinejčania a Tegejčania; táto voda tam narobila veľa škody. Spravil to preto, aby donútil nepriateľa zísť z kopcov, aby mu zabránil v odvádzaní vody a bojovať s ním na rovine. Agis takto odvádzal vodu celý deň. Argejčanov sprvu zarazil ich nečakaný ústup a nevedeli si to vysvetliť. No zostali pokoje stáť a ani ich neprenasledovali. Vtedy vojaci opäť začali obviňovať stratégov z nečinnosti a že opäť prepásli príležitosť, keď dovolili, aby im zase Lacedemončania ušli. Keď ich začali obviňovať zo zrady vtedy stratégovia dali pokyn na zostup z vrchu a na postup rovinou, aby sa pred útokom na nepriateľa utáborilo.
Na druhý deň sa Argejčania a ich spojenci zoradili do bojového útvaru, aby zaútočili, keď sa objaví nepriateľ. Vtom sa Lacedemončania vrátili od potoka k svojmu predchádzajúcemu táboru pri svätyni Herakleion a zistili, že v neveľkej vzdialenosti sa nachádzajú nepriatelia a že všetci stoja v bojovom šíku, zatiaľ, čo oni nie. V tej situácii sa Lacedemončania vyľakali, ako nikdy predtým, lebo mali len málo času na prípravu k boju. Ihneď sa začali zoraďovať do bojových útvarov. Agis, ako zvyčajne, začal vydávať rozkazy, lebo ak Lacedemončanov vedie do boja kráľ, všetkým velí on. On vydáva rozkazy polemarchom, títo lochagom, oni zas pentekosterom, tí zas enomotarchom a tí velia svojim enomotiam. Takto sa rozkazy veľmi rýchlo dostanú k vojsku, lebo starosť o splnenie rozkazu je záležitosťou všetkých.
Vtedy boli na ľavom krídle Skiriti, ktorí jediní z Lacedemončanov zaujímajú toto postavenie, vedľa nich boli zoradení Brasidoví vojaci z Trácie s neodamodmi, potom až Lacedemončania rad-radom po lochoch. Vedľa nich Eraiovia z Arkádie, za nimi Mainalijčania, na pravom krídle Tegejčania s neveľkým počtom Lacedemončanov na samom kraji. Jazdu mali zoradenú na oboch krídlach.
V nepriateľskom tábore pravé krídlo tvorili Mantinejčania, lebo vojna sa odohrávala na ich území, vedľa nich boli ich spojenci z Arkádie a potom 1000 naverbovaných Argejčanov, ktorí sa učili vojenskému umeniu od mala a to na verejné trovy, potom stáli ostatní Argejčania, za nimi Kleončania a Ornejčania a nakoniec na ľavom krídle Aténčania s jazdou.
Také bolo zoradenie vojska na obidvoch stranách. Ale vojsko Lacedemončanov sa zdalo na pohľad početnejšie. Nemôžem uviesť presný počet vojakov lacedemonského vojska, lebo oni utajujú veci týkajúce sa štátu, no jednako nasledujúce údaje môžu poskytnúť predstavu o vtedajšom počte vojska. V tej bitke mali sedem lochov, okrem 600 Skiritov, v každom lochu boli 4 pentekosty, každá pentekostys mala 4 enomotie. Čelo každej enomotie tvorili štyria mužovia, no hĺbka tohto tvaru nemusela byť všade rovnaká, ale taká, akú určil lochagos. Priemerne sa stavalo do hĺbky 8 mužov. Prvá línia celého vojska pozostávala, okrem Skiritov, zo 448 mužov."
Pred bojom každý z vojvodcov Mantinejčanov, Argejčanov a Aténčanov sa snažil rečami povzbudiť svojich vojakov. Lacedmončania to nerobili, len zaspievali paián, lebo chápali, že bývala skúsenosť vo vedení vojny je viac ako krasorečnenie.
"Potom sa začal boj. Argejčania so spojencami postupovali rýchlo a zúrivo, Lacedemončania pomaly a za tónov mnohých flautistov, zaradených do vojska nie z náboženských dôvodov, ale aby vojaci postupovali rovnakým tempom a držali rovnaký krok, aby sa ich šíky netrhali, ako sa zvyčajne stáva, keď sa stretnú dve veľké vojská.
Keď vojska postupovali proti sebe, kráľ Agis vymyslel tento manéver. Všetky vojska pri postupe do boja zvyčajne predlžujú svoje pravé krídlo a snažia sa zajať ľavé krídlo nepriateľa., lebo každý, bojac sa o svoju nekrytú časť tela, sa usiluje, pokiaľ je to možné, aby zakryl svoju nekrytú časť tela štítom spolubojovníka sprava a vojaci sú tej mienky, že najlepšiu ochranu poskytuje tesné zomknutie sa v šíku. Tejto chyby sa dopúšťa prvý vojak na pravom krídle, ktorý sa usiluje, aby od nepriateľa odvrátil svoju nekrytú časť tela a ostatní to robia podľa neho. Teraz Mantinejčania dosť prečnievali cez krídlo Skiritov a ešte väčšmi Lacedemončania a Tegejčania cez krídlo Aténčanov. Preto Agis dostal strach, že ho Mantinejčania obkľúčia a tak rozkázal Skiritom a Brasidovým vojakom, aby sa premiestnili a vytvorili súvislú líniu s Mantinejčanmi. Súčasne rozkázal polemarchom Hipponoidovi a Aristoklovi, aby prešli so svojimi lochmi z pravého krídla do stredu a tak vyplnili prázdny priestor.
Agis vydal rozkaz v poslednej chvíli, keď už sa začal útok a nebolo veľa času tento rozkaz splniť. Aristokles a Hipponoidas nechceli tento rozkaz splniť, za čo boli zo Sparty vypovedaní do vyhnanstva ako zbabelci. Aj nepriatelia zaútočili skôr, ako kráľ očakával a Skiriti, ktorým chýbali dva lochy, nemohli sa načas podľa príkazu vrátiť do svojho pôvodného postavenia, aby vyplnili roztrhnutý tvoriaci sa front.. Hoci Lacedemončania neboli takí skúsení vojaci a rýchlo ustupovali pred nepriateľom, predsa dokázali vynikajúco víťaziť svoju chrabrosťou. Len čo nastal boj muža proti mužovi, pravé krídlo Mantinejčanov svojou prevahu zahnalo na útek neusporiadaných a nekrytých Skiritov a Brasidovo vojsko. Potom vnikli spolu s tisícmi Argejčanmi a so spojencami do nekrytého stredu bojovej línie (tohto krídla) Lacedemončanov, zabíjali ich a prinútili utekať až k vozom. Zabili aj niekoľkých starších vojakov, ktorí tam boli na stráž. Na tomto smere utrpeli Lacedemončania kvôli nesplnenému rozkazu porážku. No na iných miestach a najmä v strede, kde bol kráľ Agis a jeho telesná stráž, tristo mužov, tzv. jazdcov, Lacedemočania útočili na argejských veteránov a ostatných spojencov (aj časť Aténčanov) a donútili ich k úteku. Väčšina sa ani nestavala na odpor, lebo len čo Lacedemončania zaútočili, ihneď sa dali na ústup a niekoľkých dokonca ušliapali, keď sa chceli zachrániť pred zajatím. Na tomto fronte museli Argejčania a ich spojenci ustúpiť, preto sa začali lámať aj jeho krídla. Pravé krídlo Lacedemončanov zase svojou prečnievajúcou časťou obkľúčilo Aténčanov. Teraz hrozilo Aténčanom nebezpečenstvo z dvoch strán, lebo z jednej strany už boli porazení a z druhej im hrozila kvôli obkľúčeniu porážka. A naozaj by boli utrpeli najväčšie straty z celého vojska, keby neboli mali jazdu, ktorá im veľmi pomohla a ešte k tomu vtedy Agis spozoroval v akej ťažkej situácii sa ocitlo jeho ľavé krídlo oproti Mantinejčanom a tisíc Argejčanom a tak rozkázal svojmu vojsku, aby tam išli na pomoc. Takže Aténčania sa vďaka tomu zachránili, lebo nepriateľ zmenil smer postupu. Mantinejčania s statnými keď zbadali, že ide proti ním celé lacedemonské vojsko a že zvyšok ich vojska je porazený, tak sa obrátili na útek. Pritom tiež utrpeli veľké straty, kým väčšina vybraného oddielu Argejčanov sa zachránila. Útek a ústup neprebiehal až v takom zmätku, ale snažili sa proti Lacedemončanom aj útočiť, no Lacedemončania pri útoku a ústupu Mantinejčanov bojovali srdnato a neustúpili, pokiaľ opäť nepriateľ neustúpil a nedal sa na útek.
Takto, alebo veľmi podobne vyzerala táto bitka; bola však jednou z najvážnejších, čo sa od dávnych čias odohrali medzi Grékmi a v ktorej sa stretli najvýznamnejšie mestá.
Potom Lacedemončania zložili zbrane pred mŕtvolami padlých nepriateľov, odňali im zbrane a postavili tropaion. Ďalej pozbierali mŕtvoly svojich vojakov a dopravili ich do Tegei, kde ich pochovali. S nepriateľom uzavreli prímerie a vydali im ich padlých, aby si ich pochovali. Zabitých bolo 700 vojakov z Argu, z Orneí a z Kleon, 200 Mantinejčanov, 200 Aténčanov a Aiginčanov, medzi ktorými boli aj dvaja vojvodcovia. Spojenci Lacedemončanov nemali veľké straty a Lacedemončanov padlo asi 300.
V čase bitky sa vydal na pochod druhý kráľ, Pleistoanax s vojskom pozostávajúcim zo starších i mladších a aj s tých, ktorých Agis poslal naspäť, ale keď sa dostal do Tegei, dozvedel sa o víťazstve a tak sa vrátil. Potom Lacedemončania poslali domov Korinťanov a Boióťanov, ktorí tiež medzitým došli a sami tiež išli domov. Cestou poprepúšťali spojencov. Doma oslavovali sviatok Karneie.
Touto jedinou bitkou sa očistili z obvinení, ktoré proti ním vzniesli ostatní Gréci, že sú zbabelí (kvôli ich neúspechu na ostrove) a že sú váhaví a nerozhodní, hoci, ako sa zdá, nežičilo im šťastie, lebo boli vždy rovnako chrabrí."
Brasidas, ktorý vyhrával boje pri Amfipolide, nemal celé vojsko z Lacedemonu, ale z Peloponézu, takže tie víťazstva sa nedajú úplne počítať k víťazstvám Lacedemončanov.
"Na začiatku tejto vojny Epidaurčania vtrhli s celým svojim vojskom na argejské územie, ktoré nebolo pripravené na obranu a pobili mnoho vojakov v posádkach, ktoré dobyli, keď hlavné vojsko išlo do vojny s Lacedemončanmi. Po bitke prišlo na pomoc Mantinejčanom 3000 elejských hoplitov ( ktorí predtým odišli z dôvodov nezhôd) a ďalší oddiel (asi 1000) Aténčanov a všetci sa teda vydali proti Epidauru a kým Lacedemončania slávili Karneie,rozdelili si jednotlivé úseky okolo mesta a budovali opevnenie. No iba Aténčania dokončili opevnenie oproti svätyni Heraion, ponechali stráže a ostatní sa vrátili domov. Takto sa skončili udalosti tohto leta."
Tento rok vojny bude mať ešte pomerne prekvapivé pokračovanie. Počiatočné nadšenie Argejčanov dostalo na frak a s tým nastali pre Aténčanov určité problémy. No ako som raz spomenul- zo spoľahlivých spojencov sa stali spoľahliví nepriatelia atď.- tak aj v tom prípade nie je nič isté. Zaspomíname si na jedného kráľa jedného kmeňa, ktorý sa asi riadi pravidlom- kam vietor, tam plášť a tak strieda priateľov za nepriateľov jedna radosť. Tomu sa asi vraví politika.
