„Na jar nasledujúceho roku obyvatelia ostrova Chios v obave, že Aténčania pochopia ich úmysly (keďže všetci poslali vyslancov do Lacedemonu tajne), žiadali Lacedemončanov, aby ihneď poslali k ich ostrovu lode. Kvôli tomu Lacedemončania poslali do Korintu troch Sparťanov s rozkazom, aby čo najrýchlejšie prepravili lode z korintského zálivu cez úžinu k pobrežiu na druhej strane, obrátenej k Aténam. Všetky tieto lode (aj tie, ktoré vystrojil Agis pre Lesbos a aj iné) mali teraz odplávať na Chios. V tejto výprave spojencov bolo 39 lodí.
Kalligeitos a Timagoras, ktorí boli Farnabazovými vyslancami, sa nechceli zapojiť do vojenskej výpravy na Chios a neposkytli ani peniaze na vystrojenie lodí, ktoré priviezli so sebou (25 talentov), ale chceli odísť neskôr, s iným loďstvom, ktoré by vystrojili sami. Keď Agis zistil, že sa Lacedemončania rozhodli najprv plávať na Chios, nijako neprotestoval a keď sa všetci zhromaždili v Korinte, aby vyniesli rozhodnutie, uzniesli sa, že najprv odplávajú na pomoc Chiu s veliteľom Chalkideom, potom na pomoc Lesbu, pod vedením Alkamena, aby napokon plávali do Helespontu, kam bol určený za veliteľa Klearchos, Ramfiov syn. Zároveň sa dohodli, že prepravia cez úžinu polovicu lodí a ihneď vyplávajú na more, aby lode, ktoré boli spustené na vodu, neupútali väčšiu pozornosť Aténčanov. Úmysel vyplávať na more spojenci nijako neskrývali; teraz sa však správali k Aténčanom pohŕdavo pre ich neschopnosť v námornej bitke, lebo Aténčania ešte nikde po sicílskej vojne nepreukázali plnú silu svojho loďstva. Len čo sa na tom spojenci dohodli, ihneď prepravili 20 lodí.
Ale keďže spojenci si želali čo najrýchlejšie odplávať a Korinťania sa nechceli púšťať na more, kým sa neskončia istmické hry, ktoré sa práve konali, Agis, ktorý sám nechcel nútiť Korinťanov, aby porušili istmický mier, vyhlásil, že je odhodlaný uskutočniť výpravu na vlastnú zodpovednosť. Korinťania s kráľovým návrhom nesúhlasili a tak sa odplávanie odkladalo. Medzi tým Aténčania postupne začali odhaľovať zámery obyvateľov ostrova Chios. Poslali na Chios stratéga Aristokrata a obvinili ich zo zrady. Chijčania tieto obvinenia odmietli. Vtedy od nich Aténčania žiadali, aby poslali ako záloh vernosti oddiel lodí. Chijčania im poslali 7 lodí. Väčšina obyvateľov Chiu nevedela o rokovaní oligarchov s Lacedemončanmi, preto väčšinu lodí poslali sami oligarchovia, aby sa ľud proti ním nebúril, kým nedostanú sľúbenú posilu z Peloponézu, ale už nečakali, že Peloponézania prídu, lebo už veľmi dlho meškali."
Takže svojou pomalosťou a rozpačitosťou sa Peloponézania zbavili možnosti opäť účinne oslabiť Atény. Na jednej strane ich ctí, že dodržiavali prímerie počas hier, ale na druhej strane si týmto zablokovali odrezať od Aténčanov veľmi dôležitého spojenca. Už to zostane navždy pochované, či sa obyvatelia Chiu o pokusoch spojenectva s Lacedemončanmi nedozvedeli, alebo, či sa kvôli príchodu aténskeho stratéga zbavili za to zodpovednosti a preto musíme ostať pri verzii, ktorú nám prostredníctvom prekladu P. Kuklicu sprostredkováva Tukydides, syn Olorov vo svojej knihe Historiai, ktorú prekladatelia nazvali - Dejiny peloponézskej vojny. V nasledujúcej časti vám opíšem, ako sa rozuzlilo prvé bojové stretnutie lodí protivníkov a čo vymyslel Alkibiades k tomu, aby sa mohol vrátiť do Atén, ako slávny a vážený občan.
