„Keď sa o Alkibiadovom návrate dozvedeli v Miléte Peloponézania, ktorí ani predtým Tissafernovi nedôverovali, začali ho upodozrievať ešte väčšmi. Veď v čase útoku Aténčanov na Milétos Tissafernes, vidiac, že Peloponézania sa nerozhodli bojovať proti Aténčanom, bol ešte menej ochotnejší vyplácať žold posádkam ich lodí. A to spôsobilo, že staré nepriateľstvo sa zmenilo na nenávisť. Ako predtým aj teraz sa vojaci schádzali na zhromaždeniach a vyjadrovali svoju nespokojnosť. Nielen radoví vojaci, ale aj iné vážené osoby sa sťažovali, že nikdy nedostávajú peniaze v plnej výške a navyše ich vyplácajú málo a v nepravidelne. Ak sa nepustia do ozajstnej bitky, alebo ich neodvedú na iné mesto so zabezpečením zásob potravín, vojaci z lodí utečú. Vinu za toto všetko, podľa ich slov, nesie Astyochos, ktorý zo zištných dôvodov slúži Tissafernovi.
Keď teda medzi Peloponézanmi vznikli takéto vzťahy, stala sa takáto búrlivá príhoda s Astyochom. Námorníci zo Syrakúz a z Turií, ktorí boli poväčšine slobodní ľudia, rozhodnejšie a naliehavejšie si začali požadovať vyplatenie žoldu Astyochom. On im na to akosi opovržlivo odpovedal a vyhrážal sa Doreiovi, ktorý podporoval práva svojich námorníkov a dokonca sa naňho zahnal palicou a chcel ho udrieť. Keď to vojaci videli, ako praví námorníci sa na Astyocha vrhli, aby ho zmlátili. Astyochos v pravej chvíli vybadal hrozbu nebezpečenstva, preto utiekol k nejakému oltáru, kde hľadal ochranu. Tak sa mu podarilo zachrániť a útočníci sa rozišli. Mileťania, takisto Tissafernovi nepriatelia, ihneď zaútočili na pevnosť, ktorú mal v moci Tissafernes, zmocnili sa jej a vyhnali jej posádku. Tento čin schválili aj ostatní spojenci, osobitne Syrakúzania. Iba Lichas sa s tým neuspokojil a povedal, že Miléťania a ostatní Gréci z Malej Ázie sa musia podriadiť Tissafernovi a na slovo počúvať jeho rozkazy, kým Peloponézania neskončia vojnu. No Miléťania sa po týchto jeho slovách a ešte po všeličom inom naňho takto nazlostili, že keď ochorel a zomrel, nedovolili, aby bol pochovaný tam, kde ho chceli pochovať prítomní Lacedemončania.
Takže takto sa vyhrotili spory na strane Peloponézanov a Miléťanov voči Astyochovi. Z Lacedemonu prišiel Mindaros, aby vystriedal Astyocha ako nauarcha. Astyochos odovzdal velenie a odplával do Lacedemonu a s ním išli aj niekoľkí Mileťania s Hermokratom. Tissafernes poslal vyslanca, jedného zo svojej družiny, Kára, ktorý ovládal obidva jazyky, aby podal sťažnosť na Miléťanov kvôli pevnosti a aby ho obhajoval, lebo si uvedomoval, že Miléťania s Hermokratom odišli do Lacedemonu hlavne preto, aby obvinili jeho, Tissaferna. Hermokrates v Lacedemone chcel dokázať, že Tissafernes v dohode s Alkibiadom poškodzuje záujmy Peloponézanov a prikláňa sa na obe strany. Na Hermokrata sa Tissafernes nahneval, keď ten nekompromisne žiadal vyplatenie žoldu, ktorý Tissafernes na radu Alkibiada zadržiaval. A keď bol Hermokrates a iní syrakúzski velitelia vypovedaní zo Syrakúz a k syrakúzskemu loďstvu prišli iní velitelia, Tissafernes znenávidel vypovedaného Hermokrata ešte väčšmi. A tak Astyochos, Miléťania a Hermokrates odplávali do Lacedemonu a Alkibiades sa v tom čase vrátil od Tissaferna na Samos."
Čo na to napísať? Astyochos, ako „pravý" Sparťan utiekol pred presilou k oltáru a Lichas, taký obhajca záujmov Grékov urazí Miléťanov. Akosi Lacedemon stráca kvalitných ľudí. A stráca aj súdnosť. Nedivím sa tomu, že sa Astyochos vyhýbal bojovému stretnutiu s Aténčanmi, lebo predsa bol pešiak a ako taký nemusel mať až také znalosti vo vedení námorných bitiek, no je mi divné, že podľahol mamonu a dal sa opantať Tissafernom a ešte keď vedel, že mu radí Alkibiades, na ktorého bol vyhlásený zo strany Lacedemonu lov. Tiež mi je divné, prečo sa ani trochu nebránil a utekal a prečo Lichas (v tom čase už starý muž)nechal úlohu obhajcov Grékov na Hermokrata, Syrakúzanov a Miléťanov a neriadil sa rozumom, keď pochopil, že Tissafernes je pod vplyvom Alkibiada. Je teda asi pravdepodobné, že títo dvaja jednali z nejakých zištných dôvodov a Hermokrates jednal tak, ako to nie raz uviedol vo svojich rečiach. V nasledujúcom článku sa Tukydides vráti opäť k Alkibiadovi a jeho aktivitám, hlavne proti rade 400.
