Peloponézania pod vedením Kallikratida vyhrali. Avšak ako som už avizoval, Aténčania dokážu ešte hrýzť a toto zahryznutie bude stáť život schopného Kallikratida, ktorý sa nechcel doprosovať Peržanom a ktorý dokonca kvôli tomu bol ochotný sa zmieriť s terajšími nepriateľmi. Avšak Osud mal iný zámysel a teda Kallikrates sa mu vrámci spartskej disciplíny podriadil.
V dnešnej časti vám opíšem ako Konon vybabral s Kallikratom, Kallikratidas to vrátil inému Aténčanovi a ako potom Aténčania pri Arginúsach porazili Peloponézanov. Toto víťazstvo ale malo iné dôsledky na budúcnosť, ako by sme sa nazdali. A samozrejme porážka nezlomila bojového ducha Sparťanov, ktorí k loďstvu namiesto Kallikratida vyšlú naspäť Lysandra.
„ Keď bol Konon obliehaný zo zeme i z mora a odnikiaľ si nemohol zabezpečiť prísun potravín, hoci ľudí bolo v meste veľa a Aténčania im neposielali pomoc, lebo o porážke a blokáde nevedeli. Konon prikázal spustiť na vodu dve najrýchlejšie lode, ešte pred svitaním ich obsadil najlepšími veslármi, ktorých vybral zo všetkých lodí, námorníkov umiestnil vo vnútri lode a na oboch stranách lodí dal upevniť ochranné štíty.
Celý deň zostávali námorníci v lodiach, až za večerného šera smeli vystúpiť na breh, aby nepriatelia nespozorovali, čo robia. Konečne na piaty deň naložili primerané množstvo potravín a keď už bolo poludnie a nepriatelia v ústi prístavu poľavili vo svojej bdelosti, niektorí z nich dokonca odpočívali, vyplávali z prístavu. Jedna loď zamierila do Helespontu, druhá na šíre more. Obliehatelia, vydesení a zmätení, pretože si práve pripravovali obed na súši, rýchle pribehli na lode, preťali kotevné lana a začali prenasledovať loď, ktorá zamierila na šíre more. Pri západe slnka ju po víťaznom boji zajali, vzali do vleku a spolu s posádkou ju dotiahli do tábora. Druhá loď, ktorá smerovala k Helespontu, bez pohromy unikla, dostala sa do Atén a oznámila správu o obliehaní. Diomedon, ktorý chcel pomôcť obliehanému Kononovi, zakotvil s dvanástimi loďami v morskej úžine pri Mytiléne. Ale Kallikratidas nečakane vyrazil proti nemu a ukoristil mu desať lodí. Diomedon unikol len so svojou vlastnou loďou a ešte s jednou.
Len čo sa Aténčania dozvedeli o týchto udalostiach a o obliehaní, rozhodli sa poslať Kononovi na pomoc stodesať lodí a obsadiť ich všetkými bojaschopnými mužmi, tak otrokmi, ako aj slobodnými občanmi. Keď takto za tridsať dní obsadili mužstvom stodesať lodí, vyplávali. Nalodilo sa aj veľa mužov z triedy jazdcov. Potom zamierili na Samos a tam pribrali ešte desať samských lodí. Vyše tridsať lodí zhromaždili ešte od iných spojencov, k tomu prišli ešte aj tie lode, ktoré sa nachádzali mimo domovských prístavov. Celkove malo ich loďstvo vyše stopäťdesiat lodí. Keď sa Kallikratidas dopočul, že aténska pomocná výprava je na Same, zanechal pri Mytiléne päťdesiat lodí pod vedením Eteonika, sám vyplával s so stodvadsiatimi loďami a navečer bol pri Malejskom myse na ostrove Lesbos. V ten istý večer aj Aténčania zakotvili pri Arginúsach. Tieto ostrovy ležia naproti Mytiléne. Keď Kallikratidas uvidel v noci ich ohne a niektorí jeho ľudia mu oznámili, že sú to Aténčania, rozhodol sa vyraziť o polnoci, aby nad ránom nečakane napadol nepriateľov. Ale prietrž mračien a silné hromobitie mu zabránilo vyplávať. Len čo však s ranným brieždením búrka prestala, vyplával proti Arginúsam.
Aténčania vyplávali proti nemu a boli zoradení takto: Arístrokrates velil ľavému krídlu s pätnástimi loďami, potom plával Diomedon s ďalšími pätnástimi loďami; za Aristrokratom zaujal postavenie Perikles, za Diomedom Erasinides; vedľa Diomeda boli v jednom rade zoradení Samosania so svojimi desiatimi loďami pod velením samského Hippea; nasledovalo desať lodí aténskych taxiarchov, aj tieto v jednom rade, po nich tri lode pod velením nauarchov a ešte niekoľko spojeneckých lodí. Pravému krídlu velil Protomachos s pätnástimi loďami, vedľa neho Trasylos s ďalšími pätnástimi loďami; za Protomachom sa plavil Lysias s rovnakým počtom lodí a za Trasylom Aristogenes. Takto sa zoradili, aby neposkytli nepriateľom nijakú možnosť prelomiť ich zostavu; ich lode boli totiž pomalšie.
Peloponézske lode, ktoré sa plavili proti ním, boli zoradené v jednom rade a pripravené preraziť bojovú zostavu nepriateľov a obkľúčiť ich, pretože boli rýchlejšie. Na pravom krídle velil Kallikratidas. Jeho kormidelník, ktorý bol z Megary, mu navrhol, že by bol dobré odplávať bez boja, lebo aténskych lodí je oveľa viac. Kallikratidas mu však odpovedal, Sparta nebude na tom horšie ak on zahynie, no ešte poznamenal, by bola hanba dať sa na útek.
Potom sa začala námorná bitka a dlho sa bojovalo, najprv v zovretých šíkoch a potom v jednotlivých roztrúsených skupinách. Keď však Kallikratidova loď narazila na nepriateľskú loď, Kallikratidas spadol do mora a zmizol a keď Protomachos na pravom krídle porazil so svojimi loďami ľavé krídlo nepriateľa, Peloponézania sa dali na útek, väčšina na Chios, iní aj do Fókaie. Aténčania sa vrátili späť na Arginúsy.
Aténčania stratili dvadsaťpäť lodí aj s posádkami, okrem niekoľkých námorníkov, ktorí sa dostali na breh. Lacedemončania stratili deväť z pôvodných desiatich, ostatní spojenci viac ako šesťdesiat.
Aténski velitelia potom rozhodli, aby sa Teramenes a Trasybulos, vydali s niekoľkými taxiarchami na štyridsiatich siedmych lodiach hľadať potopené lode a ich posádky, kým ostatné lode sa mali obrátiť proti Eteonikovi, ktorý obliehal Mytilénu. Silný vietor a veľká búrka im znemožnili uskutočniť tento zámer. Preto na pamiatku tohto víťazstva postavili tropaion a prenocovali pod šírim nebom.
Eteonikos však dostal správu o celom priebehu bitky od posádky jedného pomocného rýchleho člna. Nato znova poslal čln von a jeho posádke dal príkaz, aby v tichosti odplávali a s nikým sa nerozprávali, potom aby sa ihneď vrátili do tábora s jasotom, že Kallikratidas zvíťazil v námornej bitke a že Aténčania stratili všetky lode. Tak aj urobili. Keď sa opäť vrátili, Eteonikos vykonal ďakovnú obetu za dobrú správu, potom rozkázal vojakom a námorníkom, aby sa najedli a obchodníkom, aby pokojne naložili svoj tovar na člny a odplávali na Chios- vietor bol pre nich práve priaznivý- a takisto triery mali čo najrýchlejšie plávať. Potom dal zapáliť tábor a sám odviedol pešie vojsko do Metymny.
Keď Peloponézania odišli a vietor sa trocha utíšil, Konon dal spustiť lode na more. Zamieril v ústrety Aténčanom, ktorí už vyplávali od Arginús a oznámil im čo sa prihodilo s Eteonikom. Aténčania priplávali opäť k Mytiléne, ale hneď odtiaľ zamierili na Chios. Keď tu nepochodili, odplávali na Samos.“
V ďalšej časti tohto roku vojny vám prostredníctvom Tukydida, syna Olorovho a Xenofona, syna Gryllovho, opíšem súd nad veliteľmi aténskeho loďstva, ktorí nezachránili, napriek búrke, stroskotancov. Ten súd bude mať dôležitú náväznosť na budúce dianie a konania istých osôb, ako aj na ich životy.
