„ Keďže sa mu tieto mestá nevzdávali, Brasidas tiahol proti chalkidskému Torone, obsadenému Aténčanmi. Pozvali ho tam niektorí, ktorí boli ochotní vydať mu to mesto. Dostal sa k nemu v noci, ešte pred úsvitom a utáboril sa neďaleko chrámu Dioskurov."
Zaujímavé je, že pri mestách, ktoré boli pod dlhodobým vplyvom Atén, bol chrám spartského božstva- Heleniných bratov- Kastora a Polydeuka.
„ tento chrám je vzdialený od mesta na 3 stadiá. Ostatní obyvatelia Torone a aténska posádka nespozorovali jeho príchod. Niektorí z tých sprisahancov, ktorí vedeli o jeho príchode, tajne odišli z mesta a očakávali jeho príchod. Keď zistili, že je tam, vzali so sebou do mesta 7 ľahkoodencov, ozbrojených iba mečmi. Dostali sa do mesta celkom nepozorovane, vystúpili na najvyššie strážne stanovisko, pobili strážcov a vyrazili malú bránku, ktorá je od mysu Kanastraion. Medzitým Brasidas s ostatným vojskom trochu postúpil a zastal. Vyslal 100 peltastov, ktorí mali na znamenie, keď bude otvorená niektorá brána, ako prví vniknúť do mesta. Čas plynul a vojaci pomaly a s ťažkosťami postupovali, až sa dostali tesne k mestu. Ostatní sprisahanci pripravovali akciu v meste; len čo vypáčili bránu a začali otvárať bránu pri námestí tak, že rozsekali závoru, vpustili najprv niekoľkých peltastov a kázali im obísť brány, aby nečakane spôsobili paniku medzi obyvateľmi mesta zo všetkých strán, ako bolo dohodnuté. Na dané znamenie ohňom, ktoré znamenalo, že všetci sú na svojom mieste, vpúšťali ostatných peltastov bránou na námestie.
Len čo Brasidas zbadal znamenie, vyrazil s vojskom, ktoré svojim pokrikom nič netušiacich obyvateľov vydesilo. Časť vojska prenikla do mesta priamo bránou k námestiu, ostatní sa hrnuli malými bránami, iní sa ta dostavali po trámoch, ktoré mali opreté o múr a slúžili ako opora pred zrútením múru a na váľanie kameňov. Sám Brasidas s hlavným oddielom svojho mesta postupoval do najvyšších miest, aby sa ho zmocnil úplne, kým ostatné vojsko sa rozpŕchlo všetkými smermi.
Väčšina obyvateľov nevedela nič o zrade a preto boli zmätení. Sprisahanci a ich spoločníci sa hneď pridali k Lacedemončanom, ktorí vtrhli do mesta. Kým ostatní Aténčania ( ktorí náhodou spali a asi 50 hoplitov táborilo na námestí) zistili, čo sa deje, zaplatili to životom v boji, ostatným sa podarilo utiecť na dve vojnové lode, ktoré tam kotvili a našli útočisko v pevnosti Lekytos., ktorú mali v rukách Aténčania. Lekytos je na myse vybiehajúcom do mora spojenom s mestom iba úzkou šijou. Tam utekali všetci ostatní Aténčania a ich spojenci z mesta Torone.
Keď sa rozvidnelo a Brasidas mal mesto pevne v rukách, prikázal, aby hlásateľ oznámil Torončanom, ktorí utiekli k Aténčanom, že kto chce, môže sa vrátiť domov a pokojne bývať v meste. K Aténčanom vyslal posla s návrhom, aby uzavreli prímerie a opustili Lekytos, lebo to územie patrí Chalkiďanom, so všetkým svojím majetkom. Aténčania nechceli pevnosť opustiť, no žiadali prímerie na 1 deň, aby mohli pozbierať mŕtvoly padlých. Brasidas im dal dva. Pokračoval, ale v opevňovaní domov, ktoré boli blízko pevnosti a Aténčania zosilňovali opevnenie pevnosti. Potom Brasidas zvolal obyvateľov mesta na zhromaždenie a povedal im približne to isté čo Aténčanom, že nie je správne, aby pokladali za zlých občanov a zradcov tých, ktorí sa spojili s ním, aby sa zmocnil mesta, lebo to neurobili preto, aby ich zotročili, alebo získali peniaze, ale pre dobro a slobodu mesta. A nech tí, čo sa nezúčastnili na sprisahaní proti mestu, nech si nemyslia, že sa budú mať horšie, ako jeho spoločníci. Veď on, Brasidas, neprišiel preto, aby spôsobil zlo ani mestu, ani jednotlivým občanom. Preto aj navrhol tým, čo utiekli k Aténčanom, že ich pre spojenectvo s Aténčanmi nepokladá za zlých občanov, ale dúfa, že keď sa presvedčia o tom, akí sú Lacedemončania, budú ich pokladať aspoň za takých, ak nie za väčších priateľov, pretože konajú spravodlivejšie ako Aténčania, ale teraz sa ich boja, lebo ich nepoznajú. Vyzval všetkých, aby boli dobrými spojencami a aby teraz boli zodpovední za svoje činy.
Takými slovami povzbudzoval Brasidas obyvateľov. Keď sa skončilo prímerie, začal útočiť na Lekytos. Tesne pred útokom vyhlásil, že dá 30 min striebra tomu, kto sa prvý dostane na hradby. Aténčania s bránili spoza pevnosti a z blízkych domov a po celodennom boji ich odrazili. Potom na druhý deň Lacedemončania priviezli obliehací stroj, ktorý strieľal ohňové strely. Keď sa Lacedemončania priblížili k pevnosti, Aténčania postavili na jednom dome vežu nad miestom, kde predpokladali, že nepriateľ pristaví stroj a kde bolo opevnenie najzraniteľnejšie. Naznášali do veže hromadu amfor a sudov s vodou a veľké balvany a bolo tam aj dosť vojakov. Dom takto preťažený sa čoskoro s veľkým rachotom zrútil, čo vyvolalo u Aténčanov, ktorí boli blízko a videli to, skôr zármutok, ako strach, no u tých, čo boli ďalej, domnienku, že múr bol Lacedemončanmi dobytý a tak sa dali na útek k lodiam.
Keď Brasidas zistil, že Aténčania opúšťajú strieľne a zbadal čo sa stalo, hneď zaútočil a dobyl opevnenie. Tých čo boli v ňom, pozabíjali. Tí Aténčania, čo sa zachránili útekom na lode, odplávali do Pallene. Odmenu 30 min striebra Brasidas venoval bohyni Aténe na potreby pre chrám, lebo bol presvedčený, že Lekytos bol dobytý iným spôsobom, ako ľudským, pevnosť zrovnal so zemou a tak sa Lekytos stal posvätným obvodom. Zvyšok zimy robil poriadky v mestách a spravoval ich a súčasne robil plány na ďalší postup."
Tak ako ja. Tiež prišla zima, prázdniny, čas Vianoc a prelomu roka a tak si dáme menšiu pauzu. Ďakujem vám všetkým, ktorí ste so mnou mali trpezlivosť a ktorí mi dávali pocit, že som potrebný. Želám všetkým čitateľom príjemné a pekné prežitie vianočných sviatkov a šťastný a bezproblémový vstup do nového roka 2010. V roku polovici januára 2010 sa stretneme a budeme pokračovať opisom 9. roku vojny, konkrétne ročným prímerím medzi Lacedemončanmi a Aténčanmi, tak ako to opísal Tukydides vo svojej knihe Historiai, preloženou P. Kuklicom.
