„ Brasidas sa vrátil z Macedónie do Torone a zistil, že Mende už patrí Aténčanom. Zostal tam a čakal, ako sa vyvinú ďalšie události; po udalostiach pri Lynku sa totiž Aténčania vydali na pripravovanú výpravu proti Mende a Skione s 50 loďami, z ktorých 10 bolo z ostrova Chios, s 1000 vlastnými hoplitmi a 600 lukostrelcami a asi 1000 tráckymi žoldniermi. Okrem týchto boli vo vojsku aj ľakoodenci od spojencov. Hlavnými veliteľmi boli Nikias a Nikostratos. Aténčania vyplávali z Poteidaie, vylodili sa pri Poseidoniu a pochodovali proti Mende. Menďania spolu so Skiončanmi a peloponézskym odielom ( spolu asi 700 hoplitov) s veliteľom Polydamidom zaujali bojové postavenie na opevnenom návrší. Nikias s malým oddielom, asi 120 ľahkoodencov, 60 hoplitov a so všetkými lukostrelcami, sa pokúsil priblížiť k návšiu, no mnohí z jeho vojakov boli zranení a tak boli nútení upustiť od zámeru vyhnať oddiaľ nepriateľov. Nikostratos s ostatnými postupoval inými prístupovými cestami zo všetkých smerov, ale tiež musel ustúpiť. Celé aténske vojsko utrpelo porážku, rozutekalo sa a len-len, že sa zachránilo. Tak Menďania a ich spojenci si udržali pozíie, zatiaľ čo Aténčania museli ustúpiť a zrušiť tábor. V noci sa aj Menďania vrátili do mesta.
Na druhý deň sa Aténčania plavili popri pobreží ku Skione, obsadili predmestie a celý deň plenili krajinu pričom sa im nik nepostavil na odpor ( v meste navyše boli občianské nepokoje). Tých 300 Skiončanov od Mende sa večer vrátilo do mesta. Na druhý deň Nikias postúpil s polovicou vojska a dostal sa až k skionskému hraničnému územiu, pričom pustošil krajinu. Nikostratos sa s druhou polovicou utáboril pri vrchnej bráne mesta Mende ( odkiaľ vedie cesta do Poteidaie). Za múrmi bol v tejto časti sklad zbraní a streliva obyvateľov Mendy a ich spojencov. Polydamidas zoradil svoj oddiel do bojového útvaru a vyzval Menďanov, aby zaútočili na nepriateľa. Ktosi z ľudu začal Polydamovi odporovať a povedal, že nepôjde za ním a nevidí dôvod, prečo by mali bojovať proti Aténčanom. Polydamidas ho chytil za ruku a tým ho vystrašil. Ľud sa ihneď dostal do bojovej nálady, chopil sa zbraní a hnal sa proti Peloponézanom a ich spojencomv meste. Pri prvom útoku sa Peloponézania dali na útek, možno aj preto, lebo to nikto nečakal, ale aj preto, lebo dostali strach z toho, že mestské hradby boli otvorené pre Aténčanov. Mali dojem, že útok proti ním sa udial po predbežnej dohode. Všetci Peloponézania, ktorí nezahynuli na mieste, našli záchranu na akropole. Aténčania ( aj Nikiovi sa podarilo dostať včas k mestu) sa vrútili do Mende. Keďže brány mesta boli otvorené, hoci nebola uzavretá dohoda o jeho vydaní, Aténčania ho tak vyrabovali, akokeby bolo dobyté po riadnom a náhlom prepadnutí. Veliteľom sa horko-ťažko podarilo udržať vojakov pred hromadným vraždením obyvateľov. Po týchto udalostiach dovolili Aténčania Menďanom, aby si zachovali bývale demokratické zriadenie a právo súdiť tých, ktorých budú viniť za vyvolanie povstania proti Aténčanom. Aténčania obkľúčili Peloponézanov na akropole z obidvoch strán múrom, ktorý siahal až k moru a postavili na ňom stráže, aby obkľúčenie dosiahlo svoj účel. Po dobytí Mende sa dali na pochod proti Skione.
Skiončania spolu s Pelopnézanmi im vyšli z mesta v ústrety a zaujali postavenie na skôr spomenutom opevnenom vrchu oproti mestu, lebo predpokladali, že sa ho nepriateľ zmocní najskôr, ak by chcel mesto dobyť vybudovaním múru. Aténčania zaútočili na kopec celou svojou silou a v boji nepriateľa z neho vytlačili, postavili tropaion a začali obliehať mesto. Po niekoľkých dňoch, keď začali Aténčania stavať múr okolo Skione, obkľúčeným Peloponézanom na akropole v Mende sa podarilo dostať v noci cez stráže a po pobreží prišli do Skione. Takmer všetkým sa podarilo uniknúť Aténčanom, ktorí táborili pri Skione a dostať sa do mesta."
V poslednej časti tohto roku vojny sa udiali tiež zaujímavé veci. Perdikkas sa ponúkol Atéčanom, že bude ich spojenec a hneď podnikol k tomu kroky. Pomocou priateľov zabránil príchodu posil z Peloponézu k Brasidovi cez Tesáliu. Vojvodcovia posil prišli k Brasidovi sami, lebo museli aj preskúmať situáciu v ktorj Brasidas uviazol. Brasidas využil toho, že s vojvodcami prišli aj nejakí mládenci zo Sparty a hneď ich poveril riadením v Amfipolide ( Klearidas, syn Klenyma) a Pasitelida (syn Hegesandra) v Torone a sám podnikal výpravy proti spojencom Atén. Nechal zbúrať hradby Tespii, preto, lebo pomáhai Aténčanom, čomu sa veľmi potešili Tébania, lebo tí si to už dávno žiadali. Na konci leta Aténčania dokončiliobliehací múr okolo Skione, postavili stráže a zostatok sa vrátil domov.
V zime vojnové akcie Lacedemončanov a Aténčanov prestali, lebo bolo prímerie, len obyvatelia Mantineie a Tegey sa do seba pustili. Bojovali so striedavým úspechmi, obe strany postavili tropaion a poslali korisť do Délf. Na obidvoch stranách padlo veľa vojakov a tak sa dohodli na nerozhodnom výsledku. Na konci zimy, keď takmer nastala jar, sa Basidas pokúsil zmocniť sa Poteidaie. Pokus mu takmer vyšiel, lebo mal prirazené aj schody k múru, v tej chvíli keď bol prenášaný zvonček k druhej stráži, skôr ako sa stihol vrátiť strážca, ktorý zvonček prenášal, ale aténske stráže jeho vojakov v poslednej chvíli zbadali. Po tomto Brasidas odviiedol vojsko ešte pred svitaním. Takto sa skončil deviatý rok vojny, ktorej ualosti opísal Tukydides.
