Všetci sa oháňame demokraciou, ale málo ľudí presne vie, odkiaľ to slovo pochádza a čo znamená.
Začnem Spartou. Neviem prečo, ale je mi viac sympatické písať o Sparte ako o inom meste.
„Sparta- založili ju Dórovia, ktorí tam sídlia dodnes (do doby napísania tejto knihy od Tukydida)- sa väčšmi než ostatné mestá zmietala vo vnútorných rozbrojoch, ale napriek tomu mala oddávna dobré zákony a nevládli v nej tyrani. Prešlo 400 alebo aj viac rokov od tejto vojny ( mám na mysli Trójsku vojnu), odkedy sa v Sparte ustanovilo terajšie štátne usporiadanie a z toho pramení ich moc, ktorá im umožnila zasiahnuť do usporiadania iných štátov. O niekoľko rokov po vyhnaní tyranov (z Atén) odohrala sa bitka Peržanov s Aténčanmi pri Maratóne. No o desať rokov neskôr pritiahli barbari s veľkou výpravou do Grécka, aby si ho podrobili. Následkom hrozného nebezpečenstva, ktoré viselo nad Gréckom, postavili sa Sparťania ako najsilnejší na čelo spojeneckých vojsk Grécka (takže Termopyly - to nebola prechádzka kráľa Leonidasa, ako sa nám to snaží nanútiť nejaká koprodukcia, ale premyslený taktický ťah) a Aténčania sa po vpáde Peržanov rozhodli opustiť svoje mesto. Zobrali si svoje veci, nastúpili na lode a stali sa z nich námorníci. Teda Atény boli silné na mori a Sparta na pevnine. Sparťania, ktorí mali medzi svojimi spojencami vedúce postavenie, nenútili spojencov, aby im platili dane, starali sa len o to, aby na svojej strane mali oligarchickú vládu, kým Aténčania časom odoberali jednotlivým mestám lode pre seba a všetkým ukladali povinnosť platiť dane.
Takže Sparta (u Grékov - Lacedemon- podľa tohto mali aj písmeno L na štítoch hoplitov a peltastov)mala takéto zriadenie:- zhromaždenie apely- kam chodili občania po dovŕšení 30 rokov, schvaľovalo alebo odmietalo uznesenie gerusie. Apella sa schádzala raz za mesiac v čase splnu. Hlasovalo sa v nej aklamáciou, alebo rozostúpením na dve strany. Rečnili v nej králi, geronti, alebo niektorí úradníci. Na čele Sparty boli dvaja králi, ktorí boli potomkami Herakla, no spravovala ju gerusia (28 členná rada starcov, aspoň 60 ročných), ktorá nikomu nepodliehala. Na dodržiavanie zákonov dbali efori, ktorých bolo 5 a boli volení občanmi na 1 rok. Mali dozor nad kráľmi a ostatnými úradmi. Efori mali na starosti kontrolu štátnych účtov, výchovu mládeže, zvolávali gerusiu, boli sudcami v občianskych sporoch a spravovali štátnu pokladňu. Určovali, ktoré ročníky treba vyzbrojiť, dozerali na vojvodcov a dávali im rozkazy na skytale.
Atény (množné číslo poukazujúce na to, že to mesto bolo ustanovené splynutím menších osád - synoikismom ) boli iného razenia. Zjednotil ich Téseus a dlho im vládli tyrani. Boli Ióni. Zaujímavé je, že ich tyranie zbavili Lacemončania. Za svojej doby svoje zriadenie niekoľkokrát opravovali ale najznámejšie bolo to, ktoré ustanovil štátnik Kleistenes. Kleistenes rozdelil územie Atén do 10 fyl (pôvodne boli 4) a každá fyla určila 50 ľudí do Rady. Táto rada teda mala 500 členov, z ktorých dennodenne zasadalo 50. Bola sprostredkovateľom medzi snemom (ekléziou) a úradníkmi, ktorým dávala príkazy, rokovala s cudzími vyslancami, dozerala na správu financií, verejných budov a svätýň. Volila spomedzi seba archontov. Archonti boli volení zo spoločenskej skupiny eupatridov, neskôr 1 z každej fyly. Najprv to bola funkcia doživotná, potom boli archonti volení na 10 rokov a nakoniec bolo volebné obdobie skrátené na 1 rok. Kolégium archontov tvorilo 10 občanov. Podľa 1. z archontov- archonta eponyma sa nazýval aj rok. Snem tvorili všetci bezúhonní občania starší ako 20 rokov, schádzal sa 4x do roka. Rozhodoval o zákonoch, volil stratégov a staviteľov lodí a rozsudzoval aj niektoré žaloby... No po porážke v Dórskej vojne (nám známejšej pod pojmom peloponézska) bolo v Aténach ustanovené pokusné zriadenie tzv. rada 30. tyranov, ktorá sa opierala o radu 3000. Obe rady si ustanovili svoje orgány a nástroje na presadzovanie svojich záujmov. Boli neúčinné a kruté a tak nahradené starým systémom.
Takže tieto 2 mestské štáty s takýmto zriadením sa stretli v Dórskej vojne. Zaujímavé je, že aj keď Lacedemončania porazili Aténčanov, nedovolili zničiť mesto, dokonca nezasahovali do ich vnútorných záležitostí, pokiaľ neboli ohrozené životy ich občanov. Na vtedajšiu dobu to bol obrovský konflikt, ktorý trval 27 rokov a mal aj svoje pokračovanie v snahe Téb o hegemóniu až do r.362 pr.n.l. Až nakoniec ten ich marazmus vyriešil jeden Macedónec... S pozdravom
