„ Na ďalšie leto, keď bolo obilie v klase, desať syrakúzskych lodí a desať lodí z Lokridy priplávalo k Messene a dobylo ju. Tak Messena odpadla od Atén. Syrakúzania ovládli Messenu hlavne preto, lebo mala výhodnú strategickú polohu pre vylodenie sa Aténčanov a útok na Sicíliu. No Syrakúzania mali obavy, že si tam Aténčania vybudujú východiskové postavenie do boja proti ním. Lokrovia zase boli plní nenávisti voči obyvateľom Regia s ktorými sa chceli stretnúť v boji na pevnine i na mori. Lokrovia súčasne vpadli s celým vojskom na územie Regia, aby obyvatelia nemohli prísť Messene na pomoc a jednak na žiadosť vyhnancov z Regia, ktorí boli v ich vojsku. V Regiu boli už dávnejšie občianske nepokoje a preto za daných podmienok mesto nemohlo klásť odpor Lokrom.
Približne v tom istom čase, skôr ako dozrelo obilie, Peloponézania a ich spojenci vpadli do Atiky, pod vedením kráľa Lacedemončanov Agida, syna Archidama a keď sa v nej utáborili spustošili polia. Aténčania medzitým poslali na Sicíliu nie 60, ale 40 lodí pod vedením 2 stratégov, ktorí im zostali v Aténach. Títo dostali rozkaz, aby pri plavbe pri Kerkyre pomohli Kerkyrčanom v meste, ktorí museli znášať lúpeže od vyhnancov skrývajúcich sa v horách. Už predtým tam priplávalo 60 peloponézskych lodí na pomoc vyhnancom a keďže v meste vládol hlad, dúfali, že sa stanú pánmi situácie. Demostenovi (ktorý po návrate z Akarnánie žil ako súkromná osoba a nezastával žiaden úrad) povolili Aténčania používať týchto 40 lodí na vojnové akcie v peloponézskych vojnách.
Keď Aténčania, plávajúc popri lakónskych brehoch zistili, že peloponézske loďstvo je už pri Kerkyre, Eurymedon a Sofokles sa rozhodli urýchliť plavbu ku Kerkyre. Ostatní stratégovia sa zdráhali, no silná búrka zaniesla ich lode k Pylu. Demostenes ihneď prikázal opevniť toto miesto. Rozkaz odôvodňoval tým, že tu je dostatok kameňa a dreva a miesto je samo o sebe prirodzenou pevnosťou a nie je vôbec osídlené. Pylos je od Sparty vzdialený 400 stadií a je v oblasti, ktorá kedysi dávno patrila Messenčanom a Lacedemončania ju nazývali Koryfasion. Toto miesto bolo aj strategicky dôležité preto, lebo tu bol prístav a mal na mysli aj to, že Messenčania, ktorí tu boli oddávna doba hovorili tým istým jazykom ako Lacedemončania, mohli im veľmi škodiť, keby odtiaľ podnikali výpravy a súčasne by boli výbornými strážcami pevností.
No Demostenovi sa nikoho nepodarilo presvedčiť. Zdržiaval ich tam nečas, vojaci nemohli nič robiť, kým sami neprejavili ochotu opevňovať okolie. Dali sa do roboty a opevnenie začalo rásť. No nemali ani železné nástroje na opracovanie kameňa, znášali vybrané kamene a zostavovali ich dohromady tak, ako im do seba najlepšie zapadali. Na nosenie hliny nemali nosidlá a tak ju nosili na chrbte, ktorý bol v predklone s rukami zopätými vzadu, aby sa im nezosýpala. Snažili sa zo všetkých síl opevniť miesto, najmä jeho najzraniteľnejšie časti, skôr ako prídu Lacedemončania. Pravda, toto miesto je prírodne neprístupné, takže si celé nežiadalo opevnenie.
Lacedemončania slávili akúsi slávnosť, keď sa dozvedeli o vylodení vojska na Pyle. Spočiatku tomu neprikladali žiadnu vážnosť. Predpokladali, že im bude stačiť ak sa zjavia s vojskom pri Pyle a buď im Aténčania nebudú klásť odpor, alebo sa silou zmocnia Pylu. Takýto postoj zaujali aj preto, lebo ich vojsko bolo ešte vždy v Atike a pri Aténach. Medzitým sa Aténčania stihli opevniť. Zanechali Demostena s piatimi loďami ako ochranu a s ostatnou časťou loďstva urýchlene odplávali na Kerkyru a Sicíliu.
Keď sa tí Peloponézania, čo boli na výpade, dozvedeli, že Pylos bol obsadený, rýchlo sa vrátili domov. Kráľ Agis videli v tom, čo sa udialo v Pyle bezprostredné nebezpečenstvo pre ich krajinu. Ich vojsko v Atike trpelo nedostatkom potravín, lebo obilie bolo ešte zelené a navyše bolo chladno. Tak museli odtiahnuť skôr a tento vpád do Atiky bol najkratší, veď v Atike boli iba 15 dní.
Približne vtedy sa aténsky stratég Simonides zradou zmocnil Eiony, mendskej osady na tráckych hraniciach, ktorá bola s Aténami v nepriateľstve. Zhromaždil neveľké vojsko z aténskych posádok a značný počet spojencov. Keďže Eione hneď prišli na pomoc Chalkiďania a Bottiajčania bol od osady vytlačený, pričom stratil veľa vojakov."
