„ Po odchode Peloponézanov z Atiky Sparťania sami s obyvateľmi okrajových častí mesta prišli na pomoc Pylu, ostatní Lacedemončania sa neponáhľali, lebo si ešte neoddýchli z inej výpravy. Všade na Peloponéze dostali spojenci príkaz, aby čo najrýchlejšie prišli k Pylu. Okrem toho malo prísť na pomoc 60 lodí, čo boli poslané na Kerkyru; tieto lode museli pretiahnuť po šiji pri Leukade, lebo nesmeli byť spozorované Aténčanmi, kotviacimi pri Zakynte. No ešte predtým, ako peloponézske loďstvo priplávalo k Pylu, Demostenes poslal 2 lode k Eurymedontovi a k loďstvu pri Zakynte, aby okamžite im priplávali na pomoc. Aténske loďstvo priplávalo v rámci možností čo najskôr. Medzitým sa Lacedemončania pripravovali zaútočiť na opevnenie zo súše a z mora a dúfali, že tieto napochytre vybudované opevnenie, ktoré k tomu bráni iba hŕstka vojakov, budú rýchlo dobyté. Okrem toho v očakávaní, že aténske loďstvo čoskoro príde od Zakyntu, Lacedemončania chceli uzavrieť prístup do prístavu, aby tam nemohli Aténčania zakotviť. Ostrov zvaný Sfaktéria, ležiaci neďaleko Pylu, pozdĺž pobrežia, robí ten prístav bezpečný a zužuje prístupy k Pylu a k pevnosti Aténčanov, takže sa tam môžu plaviť iba dve lode vedľa seba, kým iným prístupom zo strany pevniny nie viac ako osem, či deväť lodí. Ostrov má dĺžku asi 15 stadií, nebol obývaný, len porastený lesom a ťažko schodný. Tieto dva prístupy zamýšľali uzavrieť vytvorením hustého radu plavidiel za sebou. Kvôli lepšiemu zabezpečeniu lodí, uzatvárajúcich prieplavy, vylodili na ostrove hoplitov a iných vojakov a tak sa ostrov stal pre Aténčanov nepriateľským územím, ako aj protiľahlá pevnina, lebo nemali kde kotviť. Veliteľom jednotky na Sfaktérii bol Epitadas, syn Molobrov.
Keď Demostenes videl prípravy Lacedemončanov, začal aj on sa lepšie pripravovať. Tri triery nechal vytiahnuť na súš a obohnať kolovou hradbou a námorníkov vyzbrojiť štítmi (zväčšia upletenými z vŕbového prútia, lebo pustá krajina nedala viac možnosti). Zajal aj messenskú tridsať veslicu a výzbroj použil pre svojich a hoplitov a lukostrelcov z nej priradil k svojim vojakom. Väčšinu svojich vojakov, akokoľvek slabo ozbrojených, umiestnil na miestach obrátených k pevnine, ktoré boli najlepšie opevnené a najbezpečnejšie. Pravdaže, miesto obrátené k úžine bolo ťažko prístupné a strmo sa zvažovalo k moru, ale vzhľadom k tomu, že bolo najslabšie opevnené, to mohlo lákať nepriateľa, aby zaútočil práve tu. Keby však nepriateľ zaútočil práve tu, nedalo by sa to miesto udržať, preto zaviedol hoplitov až celkom k moru, rozostavil ich tam, aby bránili nepriateľovi v prístupe, ak to bude možné a povzbudil ich v tom zmysle, že nech nerozmýšľajú o útrapách, ktoré im hrozia, ale nech sa vrhnú na nepriateľa v presvedčení, že aj teraz bude víťazstvo ich. Potom im povedal ešte to, že tam kde niet voľby , niet času na dlhé úvahy, ale je potrebné sa rozhodnúť rýchlo, hoci s nebezpečenstvom rizika smrti. Bol presvedčený o tom, že podmienky sú výhodné pre nich a nie pre Lacedemončanov, ak budú húževnato držať pozície a nezľaknú sa nepriateľa, lebo táto pevnosť sa dá lepšie brániť a poskytne im mnoho možností ochrany. Ďalej im povedal, že nesmú ustúpiť, lebo ich ťažko prístupnú pevnosť nepriateľ ľahko dobyje a sa stane pre nich ešte nebezpečnejší. Pritom im pripomenul, že je nutné udržať protivníka na lodiach (vravel to hoplitom na pobreží, nie obrancom pevnosti), lebo ak sa vylodia budú viac v nevýhode ako Lacedemončania. No nesmú sa báť presily, lebo pri vyloďovaní budú mať Lacedemončania viac problémov a do boja sa budú môcť púšťať iba v malých oddieloch, ktoré nebudú schopné preraziť. Vyloďovanie bude závisieť od mnohých okolností a preto bol Demostenes tohto názoru, že ťažkosti s ktorými sa stretne pri vyloďovaní vyvážia pomerne malý počet jeho hoplitov. Preto ich dôrazne žiadal, aby si spomenuli ako je ťažké poraziť protivníka ktorý bráni pobrežie a nebojí sa ničoho a dokáže spôsobiť útočníkom väčšie škody, ako keby stáli proti sebe v rovnocennom postavení a tak sa teda aj správali, podstúpili bitku pri skaliskách a neustupovali, lebo len tak zachránia svoje životy a životy iných."
