„Tí, ktorí popierajú slobodu iným, si ju nezaslúžia pre seba.“
— Abraham Lincoln
Demokracia bez slobody je len väčšinový útlak.
Demokracia bez práv menšín je lynč. Demokracia bez pravidiel a kontrolných mechanizmov moci je len prechodná fáza do autokracie.
A práve preto platí: ak má demokracia prežiť ako forma civilizovanej spoločnosti, môže mať len jeden zmysluplný prívlastok — liberálna.
Všetky ostatné kombinácie – ako neliberálna demokracia, kresťanská demokracia, suverénna národná demokracia či ľudová demokracia – sú len rétorické masky mocenských projektov, ktoré už dávno opustili podstatu slobody a rovnosti.
Demokracia nie je len o voľbách, ale o pravidlách hry
„Demokracia je vláda zákonov, nie vláda ľudí.“
— John Adams
Hlasovanie raz za štyri roky nerobí z krajiny demokraciu.
Skutočná demokracia sa prejavuje medzi voľbami: v slobode slova, v nezávislých inštitúciách, v právach menšín, v pluralite názorov.
A to je presne to, čo definuje liberálnu demokraciu — vládu väčšiny s rešpektom k menšine a s kontrolou moci.
Populizmus je vždy neliberálny — preto je nebezpečný
„Každá neliberálna demokracia sa raz stane neliberálnou diktatúrou.“
— Fareed Zakaria
Zápas o význam slova demokracia nie je len jazyková hra. Je to zápas o to, či bude moc limitovaná zákonom, alebo či sa zmení na neobmedzené panstvo „vôle ľudu“, ktorú ale definuje len niekoľko najhlučnejších krikľúňov.
Putin, Orbán, Fico či Trump sa všetci zaklínajú demokraciou. Ale čo skutočne robia, je systematické rozkladanie inštitúcií, ktoré ju udržiavajú.
A to nie je demokracia – to je už len legalizovaná autokracia.
Liberálna demokracia je náročná. Ale práve preto dôstojná.
„Liberalizmus je náročný, pretože vás núti premýšľať aj o právach tých, s ktorými nesúhlasíte.“
— Timothy Snyder
Mnohým sa môže zdať, že liberálna demokracia je pomalá, frustrujúca a rozkúskovaná.
Ale to nie je chyba – to je jej sila.
Diskusia, pluralita, rešpekt a kontrola moci sú predpoklady nie chaosu, ale dôstojného spolunažívania.
Demokracia bez liberalizmu je len kulisa pre tyraniu väčšiny
„Demokracia nie je o tom, aby si väčšina robila, čo chce. Je o tom, aby nikto nemohol robiť všetko.“
— Michael Ignatieff
Ak niekto útočí na médiá, spochybňuje vedu, kriminalizuje mimovládky a umlčuje kultúru – nech si nehovorí demokrat!
Ak niekto chce hlasovať o tom, kto má mať práva a kto nie – nech sa pri tom neoháňa vôľou ľudu.
Liberalizmus nie je prívesok k demokracii. Je jej chrbtovou kosťou.
A ak ju zlomíme, nečakajme, že demokracia bude ešte chodiť.
Zostane len zrútený obal – prázdna škrupina slova, ktoré kedysi znamenalo slobodu.
Odporučená literatúra:
1. Fareed Zakaria
„The Future of Freedom: Illiberal Democracy at Home and Abroad“ (2003)
Kľúčová kniha, ktorá popularizovala pojem neliberálna demokracia.
Zakaria varuje pred režimami, ktoré majú formu volieb, ale potláčajú slobodu, práva a pluralizmus.
Argumentuje, že bez liberálneho základu sa demokracia mení na formálnu fasádu moci.
2. Larry Diamond
„The Spirit of Democracy“ (2008), „Ill Winds“ (2019)
Jeden z najvýznamnejších politológov v oblasti demokracie.
Píše o globálnej erózii demokratických inštitúcií a náraste autoritarizmu.
Dôraz kladie na potrebu občianskej spoločnosti, nezávislých médií a právneho štátu ako pilierov liberálnej demokracie.
3. Yascha Mounk
„The People vs. Democracy: Why Our Freedom Is in Danger and How to Save It“ (2018)
Skúma, ako sa rozpojila demokracia a liberalizmus – teda ako vznikajú „neliberálne demokracie“ a „nedemokratické liberalizmy“.
Kritizuje aj technokratický liberalizmus, ktorý ignoruje vôľu ľudu.
Navrhuje, ako znova spojiť demokratickú legitimitu s liberálnou ústavnosťou.
4. Steven Levitsky & Daniel Ziblatt
„How Democracies Die“ (2018)
Pôsobivá kniha založená na historických aj súčasných príkladoch.
Autori ukazujú, že demokratické systémy zlyhávajú nie pre štátny prevrat, ale pre postupnú eróziu noriem, princípov a dôvery.
Liberálna demokracia je podľa nich najzraniteľnejšia v rukách populistov volených legálnou cestou.
5. John Rawls
„Political Liberalism“ (1993)
Filozofická základňa modernej liberálnej demokracie.
Rawls sa pokúša nájsť spoločný základ pre rôznorodú spoločnosť: spravodlivosť ako férovosť, rovnosť príležitostí, rešpekt k odlišnostiam.
V jeho koncepcii je pluralita názorov predpokladom, nie prekážkou stability demokracie.
6. Jan-Werner Müller
„What is Populism?“ (2016), „Democracy Rules“ (2021)
Müller vysvetľuje, prečo je liberálna demokracia viac než len súbor inštitúcií.
Zameriava sa na úpadok normatívneho rámca demokracie – stratu rešpektu k menšinám, odbornosti, a pravde.
Veľmi čitateľné a výborne argumentované texty.
Doplnkové zdroje:
Jürgen Habermas – o deliberatívnej demokracii a úlohe komunikácie.
Francis Fukuyama – najmä „Identity“ (2018) a „Political Order and Political Decay“ (2014).
Karl Popper – klasika: „Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia“ (1945).
