Katechizmus má svoje pazúry aj v dámskych nohavičkách a mužských trenírkach
Sexualita, ktorá by mala byť oslavou života, lásky, dôvery a ľudskej blízkosti, je v ponímaní katolíckeho katechizmu bojiskom. Bojiskom medzi rozkošou a hriechom, inklúziou a vylúčením, slobodou a kontrolou.
Katechizmus katolíckej cirkvi (KKC) venuje desiatky paragrafov sexualite – nie ako oblasti poznania a vývinu, ale ako teritóriu, ktoré treba kolonizovať morálnym zákazom.
KKC §2333:
„Každý človek, muž a žena, má uznať a prijať svoju sexuálnu identitu. Táto identita je darom, ktorý prijímame od Boha.“
Tu je už vopred určené, čo si „máš“ uvedomiť – identita nie je prežívaná, je nadiktovaná zhora. Pluralita, sebareflexia, psychologický vývin, intersex skúsenosť či trans identita sú automaticky vylúčené ako „bludy“. Ak nezapadáš, nie si jedinečný človek – si omyl.
KKC §2357:
„Homosexuálne akty sú vnútorne nezriadené… Sú v rozpore s prirodzeným zákonom.“
Tieto slová sú psycho-sociálnym guľometom miereným na milióny veriacich LGBTI+ ľudí po celom svete. Nie láska, nie oddanosť, nie vzťah – ale genitálna anatómia je kritériom zbožnosti a morálneho statusu.
Katechizmus stavia sexualitu mimo kontext dôstojnosti a robí z nej nástroj triedenia duší na „čistých“ a „zatratených“.
Dogmatické postavy slovenského tmárstva: keď slovo páli ako fakľa inkvizítora
Marián Kuffa (kázeň, 2019):
„Gender ideológia je rakovina. Keď si žena a tvrdíš, že si muž, je to ako keď pes začne mňaukať.“
Toto nie je kazateľ, ale kultúrny sadista. Redukčný cynizmus v službách dogmy – zľahčuje ľudskú identitu na zvieraciu paródiu, odľudšťuje trans ľudí a úmyselne nechce chápať. Nejde mu o dialóg – ide mu o nadradenosť a moc.
Anna Záborská (parlamentná rozprava, 2021):
„Rodina je otec a matka. Všetko ostatné je experiment, ktorý ničí deti.“
Záborská chce, aby štát bol predĺženou rukou katechizmu. Nie nositeľom práv a slobody, ale vykonávateľom náboženských zákazov.
No čo skutočne ničí deti? Dogmatická indoktrinácia, ktorá potláča individualitu, tvorivosť, dôstojnosť… a k tomu systematicky ututlávané zneužívanie detí kňazmi, ktoré má na svedomí traumu viac než milióna obetí na celom svete – a to je len vrchol ľadovca.
Ján Orosch (pastiersky list, 2022):
„Genderová ideológia je diablovo dielo. Rodičia, chráňte deti pred touto infekciou.“
Orosch recykluje jazyk svätej inkvizície. Vymenil čarodejnice za trans ľudí, hranice za mikrofóny. Jeho cieľom nie je viera – ale morálna vojna proti inakosti. A jeho obeťami sú najzraniteľnejší – deti, mladí, psychologicky hľadajúci.
Richard Graňák (SNS, 2024):
„Chlapec je chlapec, dievča je dievča. 57 genderov je západná zvrátenosť.“
Toto nie je biológia. Toto nie je psychológia. Toto nie je vedecký diskurz.
Toto je nábožensky podfarbená dezinformačná propaganda, ktorá útočí na nevedomosť, pudy a strach. A práve preto funguje – lebo nerozum je v postfaktickej dobe výhodou.
Záver tejto kapitoly je jednoduchý, ale neúprosný:
Katolícky katechizmus nechce poznať človeka – chce ho zviesť k poslušnosti cez vinu.
Nezaujíma ho láska, ale kontrola.
Nezaujíma ho pravda, ale morálna moc nad telom a mysľou.
A práve preto musí byť veda, filozofia a sekulárna empatia postavené ako hrádza voči tomuto tmárstvu.
Veda a racionálna myseľ ako protiváha náboženského tmárstva
Na každom fronte, kde náboženské dogmy obmedzujú poznanie, slobodu a ľudskú dôstojnosť, stojí veda a racionálna myseľ ako protiváha – oslobodzujúca, empatická a založená na faktoch.
Kým klerikálne režimy považujú telo za zdroj hriechu, sexualitu za nebezpečenstvo a ženu za podriadenú „pomocnicu“, moderná veda a humanistická filozofia prinášajú poznanie, sebaúctu a rovnoprávnosť.
„Je tragické, že mnohí sú vedení k tomu, že sa majú hanbiť za svoje telá.“
– Carl Sagan
„Ženský orgazmus je adaptácia. Evolúcia si cení blízkosť, nie len rozmnožovanie.“
– Jared Diamond
Tieto vety by ste márne hľadali v kazateľniciach – pretože uznávajú človeka ako vedomú, cítiacu bytosť, nie ako iba nástroj na reprodukciu v službách „Božieho plánu“. Veda rozbíja ilúziu, že sexualita musí byť viazaná na poslušnosť a vinu. Namiesto toho ukazuje, že radosť z dotykov, blízkosť druhého človeka a emočná sloboda sú prirodzené aspekty ľudskej evolúcie.
„Žena sa nerodí – ženou sa stáva.“
– Simone de Beauvoir
Tento ikonický výrok existencialistickej filozofky je dodnes nočnou morou všetkých, ktorí chcú, aby bola žena len poslušnou maternicou, oddanou dogme, podriadenou mužovi a zbavenou práva rozhodovať o sebe. De Beauvoir odhalila, že „ženskosť“ v teologickou ponímaní nie je získaná a pestovaná danosť, ale iba sociálny konštrukt vytvorený patriarchátom a posvätený náboženstvom.
Veda, filozofia a sekulárne myslenie nás učia pozerať sa na človeka nie ako na hriešnika, ale ako na autonómnu bytosť, ktorá má právo poznať samého seba, svoje telo, svoju identitu aj svoju hodnotu.
To je dôvod, prečo náboženskí fundamentalisti nenávidia vedu – nie pre jej fakty, ale pre jej oslobodzujúcu silu.
Záver: Staroveká dogmatická ideológia, ktorá v skutočnosti vôbec netuší, čo sa deje s ľudským telom, by nemala riadiť a predkladať zákony, vyžadujúce si vysokú vedeckú odbornosť.
Klerikálni lídri a ich politickí spojenci v KDH, SNS či SMERoHLASU vedú vojnu proti rôznorodým pohlaviam – nie preto, že by tejto téme odborne rozumeli, ale preto, že až príliš dobre chápu ich emancipačnú silu. Vedia, že sloboda tela je základným predpokladom slobody ducha. A tak ju musia najprv zotročiť hanbou a napokon zredukovať a pokoriť ústavným zákonom.
Vedú vojnu proti sexuálnej výchove, proti psychológii, proti modernej vede, proti ľudskoprávnemu jazyku, proti osobnej identite, proti vzdelávaniu, proti tolerancií, proti empatií, proti dôstojnosti. Lebo v každej z týchto oblastí číha nebezpečenstvo, že človek prestane byť poslušným poddaným ich autoritárskeho dogmatického poriadku.
Ich aktuálne návrhy zákonov sú dôkazom snahy o totalitnú kontrolu ľudských tiel, myslí a životov: navrhujú zákaz surogátneho materstva, zákaz umelého oplodnenia, odmietajú právne uznanie transrodových ľudí, chcú zakázať akúkoľvek zmenu pohlavia v dokladoch, zakázať hovoriť o inklúzií LGBTI“ ľudí na školách, zasahovať do sexuálnej výchovy, cenzurovať odborné učebnice a normalizovať ponižujúce stereotypy o ženách a sexuálnych menšinách.
To všetko nie v mene vedy, nie v mene zdravého rozvoja detí, nie v mene zdravého rozumu a rozvoja kritického myslenia – ale v mene mocenskej autoritárskej teológie, ktorá potrebuje mať pod kontrolou nielen myseľ a svedomie, ale aj maternicu, vagínu a penis.
Ten, kto chce ústavne zakotviť striktne binárne pohlavie do ústavy, nechce chrániť ani ľudstvo, ani prírodné zákony – chce vymazať rozmanitú realitu sveta, ktorá sa do tej jeho dogmatickej ideológie nezmestí. Chce diktovať, čo je „normálne“ a „prijateľné“ – nie podľa vedy, odborníkov či racionálnej skúsenosti, ale podľa svojej iracionálnej dogmy, pochádzajúcej ešte niekde zo staroveku.
Ale príroda a evolúcia si vždy nájde cestu. Vždy si ju našla.
A rovnako si nakoniec nájde svoju cestu aj vedecké poznanie, ľudská dôstojnosť a individuálna sloboda – hoci aj cez múry katolibánskych parlamentov, inkvizičných kazateľníc a náboženských ústavných deformácií.