V čom spočíva najväčšia zákernosť pri ideologickom vymývaní detských mozgov? Nie v sile argumentov, ale v ich úplnej absencii. Dogmatické ideológie totiž už potom nemusia a ani nedokážu presvedčiť už kriticky premýšľajúceho dospelého človeka. Preto je ich cieľom dostať sa k nemu ešte skôr, než sa jeho schopnosť kriticky a analyticky premýšľať vôbec plne vyvinie.
Toto nie je len bežná politická manipulácia. Je to nevratné poškodenie ľudského úsudku. Zákerné, rafinované a spoločensky mimoriadne škodlivé.
1. Dogmaticky ovládnuť dieťa = získať naprosto lojálneho a poslušného dospelého voliča
Všetky autoritárske ideológie už dávno pochopili tú istú vec: ak ovládneš myseľ dieťaťa, nepotrebuješ už nikdy diskutovať o svojej “ideologickej pravde” s dospelým. Dospelý, ktorý bol od detstva systematicky dogmaticky indoktrinovaný, sa stal nositeľom danej ideológie na úrovni vlastnej identity. Pozor! Nie názoru – identity!. A tú už potom žiadny seba lepší a logickejší argument nerozkolíše.
– Kresťanská cirkev to pochopila medzi prvými – s krstom nemluvniat, s katechizmom detí, so spoveďami pred pubertou, s birmovkou, so svätými omšami, kde sa emocionálne tlačí na úplne oddanú lásku a dôveru k tomu “pravému bohu”, ťažký hriech a večné zatratenie.
– Komunisti to okopírovali so svojimi iskričkami, pioniermi a zväzákmi.
– Fašisti to dotiahli do masovej formy cez Hitlerjugend, Balillu, Hlinkovu mládež.
Všetky tieto režimy – duchovné aj politické – si nárokovali jedno: prístup k mysli dieťaťa skôr, než ju niekto naučí racionálne a kriticky rozmýšľať.
„Dajte mi deti do siedmich rokov a budú moji na celý život.“
— Ignác z Loyoly, zakladateľ jezuitov
2. Mentálna pedofília – keď niekto vedome a legálne znásilní malé dieťaťa
Fyzická pedofília zneužíva detské telo. Aj tu majú katolícky kňazi nemalé skúsenosti. Mentálna pedofília na rozdiel od tej fyzickej zneužíva detskú myseľ a psychiku.
Nie cez fyzický dotyk, ale cez agresívne zasahovanie do detských citov, identity a vnímania reality – ešte predtým, než sa vôbec takéto dieťa naučí samostatne premýšľať.
– Dieťa sa neučí klásť otázky, ale len poslušne akceptovať odpovede.
– Neučí sa pochybovať, ale bezvýhradne sa podriadiť nemeniteľnej “pravde” vyššej autority.
– Neučí sa hľadať zmysel, ale bojovať proti „nepriateľom“ viery, národa alebo triedy.
Toto je zločin iného rázu – zásah do vývoja autonómneho vedomia. Je to tak, ako keby sme dieťa cielene fyzicky zmrzačili – no tentokrát na úrovni jeho myslenia a psychiky. Čo býva často pre dieťa ešte horšie!
3. Prečo je to často nevratné
Mozog dieťaťa je neuroplastický – jeho štruktúry a synaptické spojenia sa formujú podľa toho, čo zažíva. Keď je táto manipulatívna formácia sprevádzaná silnými emóciami – strachom, hanbou, túžbou po “božej láske” alebo pocitom viny – vytvára sa hlboký imprint do podvedomia. A ten už potom ostáva nastálo až do dospelosti a často až do smrti.
To je dôvod, prečo sa s dogmaticky indoktrinovaným človekom často nedá racionálne a logicky diskutovať.
Logická argumentácia v ňom nevyvoláva nové poznanie, ale iba trýznivý pocit ohrozenia, ktorý mnohí popisujú ako psychickú nepohodu alebo až ako fyzickú bolesť.
Každý fakt, ktorý by otriasol jeho vierou, ohrozuje jeho vnútornú psychickú stabilitu. A preto sa bráni, hnevá, útočí, uráža – nie preto, že by bol vyslovene hlúpy, ale preto, že je naprogramovaný brániť sa kritickému mysleniu a sebareflexii.
4. Prečo vlastne tieto ideológie nikdy nečakajú, až kým človek mentálne dospeje?
Keby bola ich “pravda” skutočne tak presvedčivá ako sa často chvastajú, nepotrebovali by sa tlačiť do spální, detských izieb, škôl, škôlok, nemocníc, zákonov, či ústavy.
Čakali by – a predložili by svoje idey priamo až dospelému slobodnému a informovanému človeku.
Ale to neurobia. Lebo by prehrali.
A preto sa tak úporne snažia dostať ku každému dieťaťu ešte skôr, než spozná inú alternatívu.
To nie je dôkaz ich pravdy. To je dôkaz ich strachu, slabosti a straty sebadôvery.
„Chráňme deti pred škodlivými ideológiami“ – kričia klerikáli, zatiaľ čo ich sami zákerne dogmaticky indoktrinujú už od kolísky.
Kto určuje, čo je škodlivé? Ten, kto má moc.
A tú chcú mať klerikáli hlavne nad detskou hlavou. A tým poťažmo aj nad kriticky nemysliacim ale zato slepo veriacim občanom a cirkvy a konzervám oddaným voličom.
5. Čo to hovorí o týchto ideológiách a ich predstaviteľoch?
Že neveria v individuálnu slobodu a boja sa jej.
Že sa boja logického argumentu, diskusie a kritického myslenia ako čert kríža.
Že potrebujú len slepo veriace ovce, nie racionálne a kriticky mysliacich občanov.
Že ich stredoveká “pravda” je tak slabá, že si netrúfnu s ňou ísť na moderne mysliaceho dospelého človeka.
Tak silno veria vo svoju ideológiu, že ju musia nasilu nalievať indoktrinačným lievikom už do hlavičiek malých detí, ktoré sa ešte nedokážu mentálne brániť.
To je nielen amorálne. To je odporne zákerné a zároveň zbabelé.
6. A čo to všetko robí so spoločnosťou?
Ničí to v spoločnosti schopnosť:
– myslieť analyticky a v súvislostiach,
– prijímať konštruktívnu kritiku,
– skúmať možné nové alternatívy, kreativitu,
– meniť názory na základe predložených nových dôkazov,
– voliť podľa racionálneho rozumu, nie iracionálnej emócie alebo dogmy.
Vzniká tak spoločnosť, ktorá je kognitívne slabá a emocionálne poddajná.
Náchylná na konzervatívny populizmus, konšpirácie, spasiteľov a ideologických tyranov.
Presne ako je Slovensko dnes.
7. Nie je to len problém cirkvi. Ale cirkev to priviedla k dokonalosti
Aj komunisti a fašisti dogmaticky indoktrinovali. Ale kresťanská cirkev to robí najdlhšie – a najprepracovanejšie.
– Spovede 7-ročných detí o „nečistých myšlienkach“.
– Kázne o večnom zatratení ešte tesne pred pubertou.
– Vnucovanie viny a poníženia ako formy „výchovy“.
– Citové väzby na „dobrého Ježiška“ premiešané s hrôzami o pekle.
– Učebnice náboženstva, ktoré namiesto rozvoja univerzálnej etiky, kreativity a túžby po poznaní ponúkajú iba slepú poslušnosť a dogmatické reštrikcie.
Toto je typická systémová forma ideologického násilia.
A ak tomu hovoríme „viera“, potom sme sa ako spoločnosť už úplne zbláznili.
8. Sekularita nie je útok. Je to obrana
Sekularita nie je o eliminácii veriacich ani cirkví.
Je o tom, aby žiadna ideológia – náboženská, politická či národná – nemala neobmedzenú moc nad mysľou dieťaťa bez jeho vyslovného informovaného súhlasu.
Sekularita je o to aby sme tu mali:
– etické moderné inovatívne a kreatívne školstvo, nie zaostalé memorovacie, stredoveké, dogmatické,
– rovnosť svetonázorov, a nie len autoritársku výsadu jednej dominantnej cirkvi, alebo strany,
– racionálne a kritické vzdelávanie, nie len striktnú výchovu k poslušnosti a slepej viere,
– štát, ktorý chráni pluralitu, slobodu myslenia a názoru a nevnucuje všetkým len jednu dominantnú vieru, alebo svetonázor.
Sekularita je hrádza. Hrádza pred klerikalizmom, komunizmom, fašizmom.
Chráni aj veriacich – pred tým, aby ich niekto znova raz neprenasledoval za ich vieru, ako tomu bolo za dogmatických komunistov.
Pretože ak štát nakoniec prizná takúto exkluzívnu výsadu iba jednej ideológii vznikne precedens a časom túto výsadu môže kľudne zase odňať a nahradiť inou, možno zase tou známou - vedúcou úlohou KSS v štáte.
9. A čo teda robiť?
1. Totálne sekularizovať verejné školstvo.
Náboženstvo postaviť úplne mimo povinnej školskej výuky. Zrušiť cirkevné školstvo.
2. Zaviesť masívnu výučbu kritického myslenia, logiky, filozofie, mediálnej gramotnosti.
A to už od prvého stupňa ZŠ.
3. Odňať cirkvám výsady, ktoré im dovoľujú ovplyvňovať zákonodarnú moc, vzdelávací systém, ale už aj okupovať nemocnice a personál a aj samotných pacientov v nich.
Nie z nenávisti. Z princípu rovnosti.
4. Spustiť verejnú kampaň na ochranu detí pred akoukoľvek ideologickou manipuláciou, aj tou náboženskou.
Rovnako ako mládež a deti dnes chránime pred sektami, pedofilmi, hoaxami a psychickým násilím.
Záverom
Najväčší zločin nie je, keď vám niekto otvorene klame. Najväčší zločin je, keď vás prinúti si klamať do vlastného vrecka – a to ešte skôr, než ste sa vobec naučili kriticky premýšľať.
Presne to robia dogmatické ideológie, ktoré sa vkrádajú do detských myslí našich ratolestí, čiže poťažmo potom aj do našej a ich neslobodnej otrockej budúcnosti.
Nie, toto nie je len nejaká obyčajná nevinná osobná viera.
To je cielený mentálny únos celých generácií budúcich voličov, únos našej liberálno-demokratickej západnej slobodnej a mierumilovnej civilizácie.
To nie je ani žiadna moderná výchova, to je návrat ku stredovekým školským a výchovným metódam.
To je len formátovanie slepo poslúchajúceho otroka, nie slobodného, kriticky mysliaceho demokratického občana.
A kým to nepochopíme, budeme sa stále čudovať, prečo väčšina spoločnosti nie je schopná logickej diskusie, ale len hysterickej emočnej reakcie. Prečo si konečne nie je schopná zvoliť erudovanú, morálne etickú vládu, ale len dokola populistický ľudský odpad ako Mečiar, Fico, Danko, Taraba, Huliak, Šimkovičová…
„Slobodná spoločnosť sa nezačína tam, kde sa striktne zakáže veriť v Boha. Ale tam, kde sa ľudia konečne prestanú báť klásť si logické a kritické otázky.“
— Herakleitos II.
