Zažívame jeden deň zo života depresívneho učiteľa literatúry, žijúceho vo Varšave, trpiaceho rôznymi komplexami a psychickými chorobami. Proste život blázna. Ale blázna, ktorý vzbudzuje nevídané sympatie.
Príbeh starnúceho muža, okolo päťdesiatky, ktorý mal ideály presne tak ako ja aj ty, keď bol mladý, keď bol prijatý do „básnickej školy“. Päť rokov školy, stovky strán, mladosť zabitá v knižniciach a potom chudoba a sklamanie, beznádej, staroba a zmätok v hlave. Adam sa celý život o niečo snaží. Dostane sa na prestížnu školu, nachvíľu zažíva slastný pocit akoby sa dotýkal nebies. Stane sa učiteľom na gymnáziu, kde vyučuje literatúru, ale žiaci na neho doslovne serú. Matka mu vyčíta, že nepokračoval ďalej v doktorandskom štúdiu. Jedno neúspešné manželstvo má za sebou a stále dúfa, že stretne svoju prvú lásku Elu a všetko sa začne odznova. Nie je to hlupák, vie že sa tak nestane!
Ústrednú postavu stvárnil kultový poľský herec Marek Kondrat, ktorý je na plátne prítomný celých 90 minút filmu a aj napriek tomu ani chvíľu nenudí. V jeho postave, aspoň niektorou z jeho vlastností, je zachytený hádam každý z nás. Koterski však jeho vlastnosti zámerne posúva do extrému, preháňa, nie však bezúčelne...Poukazuje na to, aká „extrémna“ situácia je v hrdinovej krajine, v meste, v hlave. Adam je precitlivený na niektoré javy, charakteristické pre veľkomestá a sídliská. Vadia mu (veď komu nie?) neodpratávanie hovien po psoch, hlúpy susedia s hlúpymi názormi, hysterické ženy a ich klebety a magazíny…
Tento film dokonale reflektuje postkomunistickú realitu našich krajín a hodnoty, ktoré vyznávame.
Voľným pokračovaním Dňa blázna je aktuálny Koterskeho film Všetci sme Kristusmi (Wszyscy jestesmy chrystusami, 2006), ktorý som všask zatiaľ nevidela.
Odporúčam aj tieto novšie poľské filmy:
Svadba (Wesele, r. Wojciech Smarzowski, 2004)
Ja som (Jestem, r. Dorota Kadzierawska, 2005)
Môj Nikifor (Muj Nikifor, r. Krysztof Krause, 2004)
Milenci z Marony (Kochankowie z Marony, r. Izabella Ciwinska, 2005)
