V pondelok ste si v novinách mohli prečítať môj článok – Dedina včera a dnes. Vykreslila som dedinu tak, ako ju vidím v kontraste s Kukučínovým naivným ponímaním dediny. Môj článok sa stretol s nepochopením najmä u obyvateľov dediny, v ktorej bývam. Rodičia boli tiež pohoršení tým, ako som sa o dedine vyjadrila. Tak ako to na dedinách chodí veľa ľudí sa stále strachuje, čo si kto o kom pomyslí.
Občas, keď nemám nič na práci a z dediny niet úniku /cez víkend ide autobus o jednej a potom posledný o šiestej/, sa prechádzam po našom dvoj-generačnom dome.Pôvodne v ňom žili štyria ľudia: otec, mama, Naďka a Vlaďka.
Washek, sedemdesiatročný starec, trpiaci nejakým druhom reumatickej choroby sa rozhodol uľaviť svojej bolesti v termálnych kúpeľoch. Do kúpeľov dorazil prvého augusta, v čase, keď Mňa /obyvateľku kúpeľného mestečka /zožierala strašidelná osamelosť a nuda. Washek je Čech, ktorý v šesťdesiatych rokoch opustil milovanú poľskú milenku a so ženou sa vydal do Ameriky za lepším životom.
Dnes som cestovala (osobným) vlakom do Bratislavy. Pozorne som sledovala všetkých ľudí a nenápadne načúvala cudzie rozhovory. Možno mi niekto bude vyčítať, že to sa nepatrí, ale aj keby som nechcela, ťažko sa ubránim tvrdému trnavskému dialektu.
Pondelok ráno. Máme pred sebou písomnú maturitu/sloh/. Všetci sú viac menej spokojní, lebo od piatku kolovali po celom Slovensku témy.
